BRATISLAVA. Hoci v škole často odpadla, bola bledá a plakávala, nik to neriešil, povedala Katarína, ktorú od piatich do sedemnástich rokov sexuálne zneužíval vlastný otec a minulý týždeň prehovorila o svojej skúsenosti so SME.
Katarína má dnes už 44 rokov. Dnešní pedagógovia tvrdia, že by na podobný prípad dokázali zareagovať.
Škôlka: kresby a hra
Vyjadrovanie sexuálnych motívov v hre alebo v kresbe či zmeny správania dieťaťa. Toto by si všímali náhodne oslovení pedagógovia materských škôl na svojich malých žiakoch v prípade, že by mali podozrenie na ich sexuálne zneužívanie či týranie.
Lucia Turčinová z materskej školy v Modre pracuje s deťmi pätnásť rokov. „Našťastie som za svoju prax taký prípad nemala.“ Niekoľkokrát sa stretla s dieťaťom, ktoré trpelo pre rozchod rodičov a bolo svedkom rodinného násilia.
„Prejavov, pri ktorých by som spozornela, môže byť mnoho.“ Všímala by si, ako sa dieťa hrá, či sa vie zapájať do kolektívu, alebo či nie je príliš utiahnuté.
„A potom priamy rozhovor. Dieťa v takomto veku vám ešte povie veľa.“ V prípade sexuálneho zneužívania by volala políciu a kontaktovala sociálku. „Viem to z postupov, ktoré máme.“
Kvalitnejšie analyzovať správanie dieťaťa jej pomáhajú stretnutia so psychológom. „Organizujeme si ich z vlastnej iniciatívy.“ Uvítala by webovú stránku alebo iné miesto, kde by našla komplexné informácie.
Otec ju zneužíval, odkedy si pamätá. Ako dieťaťu jej tvrdil, že je to normálneČítajte
Škola: pomáhajú rovesníci
Riaditeľ jednej zo žilinských základných škôl hovorí, že ako záchytnú sieť pre zneužívané deti majú školského psychológa, výchovného poradcu či poradne pedagogickopsychologickej prevencie. Psychológa nemá každá škola, ostáva spolupráca s poradňou.
Psychologička Katarína Malinovská, ktorá sa zameriava najmä na prácu s dospievajúcimi deťmi, upozorňuje, že čím je dieťa staršie, tým významnejší sa preň stáva rovesnícky kolektív.
Opisuje prípad dievčaťa, ktoré zažilo pokus o sexuálne zneužívanie. „Najprv to povedalo spolužiačke, tá učiteľke.“
Učiteľ má v prípade podozrenia možnosť objednať psychológa pre celú triedu. Dá tak šancu, aby študenti psychológa spoznali. „Samotný dospievajúci by pravdepodobne za mnou nikdy neprišiel,“ vraví Malinovská.
Donekonečna pripomínať
„Je stále veľmi veľa detí aj dospievajúcich, ktorí nevedia, kam sa v prípade problémov obrátiť, kde presne hľadať psychológa,“ vraví Malinovská.
Triednické hodiny by preto podľa nej nemali byť len o technických veciach. Práve na nich by mal učiteľ dookola opakovať, že v triede sú jeden tím. „Dospievajúce dieťa tak môže cítiť väčšiu oporu.“
Malinovská zároveň upozorňuje, že škola je prostredie, kde má dieťa veľmi nízku anonymitu. „Iba máloktoré dospievajúce dieťa tu ide s kožou na trh, obzvlášť ak ide o násilie v rodine.“
Prevenciu vidí v nekonečnom opakovaní kontaktov na rôznych odborníkov v okolí, aby dieťaťu uľahčili prvý krok. „Je fajn nechať kontakt napríklad na nástenke v triede.“
Čo sa týka návodov pre učiteľov, hlavnú úlohu zohráva podľa Malinovskej jeho osobnosť. „Citlivý učiteľ si problém všimne aj bez návodu. Necitlivému ich nepomôže ani tisíc.“
Autor: Lenka Juričeková
