Veľký záujem o župné parlamenty majú aj poslanci Národnej rady za Smer. Kandiduje ich viac ako štvrtina.
BRATISLAVA. Od posledných komunálnych volieb uplynuli len tri roky, no mnohí primátori a starostovia sa už pripravujú na ďalšie voľby.
Okrem radníc vo svojich mestách by radi sedeli aj v krajských zastupiteľstvách.
Primátor, starosta alebo jeho zástupca je najčastejším prívlastkom, ktorý si za menom uvádzajú kandidáti na župných poslancov. Z 2583 kandidátov ich je až 339, čo je takmer 14 percent.
Na dvoch stoličkách
Primátor Trstenej Jozef Ďubjak (Smer) tvrdí, že do kraja nejde prioritne preto, aby pri prerozdeľovaní krajských peňazí loboval za mesto.
„V meste nemáme školy, cesty ani sociálne zariadenia v správe kraja,“ hovorí. Ak je primátor aj poslancom župy, prináša to aj určité výhody, pripúšťa. „Máme nemocnicu, jej problémy môžem oveľa aktívnejšie a priamejšie riešiť.“
Primátori a starostovia sú najpočetnejšou skupinou v krajských zastupiteľstvách už dnes, tvoria takmer 34 percent zo súčasných 408 poslancov.
Učitelia aj lekári
Sociológ Pavel Haulík predpokladá, že úspešní budú aj teraz.
„Platí, že chcú dianie v meste ovplyvňovať aj cez župný parlament, ale predovšetkým využívajú, že sú známi a sú ľahšie zvoliteľní do zastupiteľstva,“ mieni. „A to znamená aj ďalší príjem.“
Podobnú výhodu majú podľa neho aj ďalšie profesie, ktoré sa vo voľbách objavujú najčastejšie. Učiteľov kandiduje takmer osem percent, podnikateľov sedem percent, nasledujú manažéri, živnostníci a lekári s viac ako šiestimi percentami.
Veľký záujem o župné zastupiteľstvá je aj medzi poslancami Národnej rady, ktorých kandiduje niekoľko desiatok. Nie všetci si však uvádzajú pôsobenie v parlamente ako profesiu. Najviac poslancov postavil Smer, a to až 23.
Haulík upozorňuje, že hoci profesie za menom časť voličov pri výbere ovplyvňujú, kandidáti si ich často uvádzajú neurčito a podľa ľubovôle. „Radšej by to tam vôbec nemalo byť uvádzané,“ myslí si.
Beata
Balogová
