BRATISLAVA. Slovensko zabudlo na Rómov, píše spravodajský portál prestížnej arabskej televízie al-Džazíra.
Jej reportérka sa prišla pozrieť, v akých podmienkach žije rómska komunita. Zavítala do západoslovenských obcí Lozorno a Plavecký Štvrtok.
Lozorno je od Bratislavy vzdialené približne 26 kilometrov. Al-Džazíra odtiaľ priniesla príbeh miestneho murára Gábora Pyšného. Ten si svojou prácou získal v dedine povesť spoľahlivého a pracovitého Róma.
"Ja aj moji bratia máme prácu, nepotrebujeme žiadnu sociálnu pomoc," povedal Pyšný pre reportérku.
Starosta Lozorna Ľubomír Húbek mohol pre arabskú televíziu pokojne skonštatovať, že väčšina Rómov v obci sa integrovala. "Tri štvrtiny pracujú, žijú vo svojich domoch a prispievajú na spoločnosť," povedal Húbek.
Takéto úspechy medzi slovenskými Rómami nie sú podľa televízie bežné. Problém vidí na strane Rómov aj štátu.
Televízia pripomína, že OSN nedávno kritizovala ministerstvo vnútra aj políciu pre kontroverznú júnovú raziu v Moldave nad Bodvou.
"Napriek ekonomickému rastu Slovenska a členstvu v Európskej únii žije veľká časť 500-tisícovej rómskej komunity pod hranicou chudoby," píše sa v článku.
Redaktori New York Times šli do slovenskej školy, kde oddeľujú rómske detiČítajte
Iná obec, iný prístup
Život rómskej komunity v Plaveckom Štvrtku opisuje al-Džazíra prostredníctvom príbehu 50-ročného Róma Pavla Olaka.
"Kto dokáže prežiť zo 60 eur na mesiac?" pýtal sa Olak v osade, kde je nelegálne postavených vyše sto chatrčí. Provizórne príbytky poskytujú domov pre 600 miestnych Rómov. Osadu od majority oddeľuje plot.
Olak nedokončil základnú školu, vidí za tým rasizmus. Ako mnoho ďalších Rómov bez vzdelania, si dnes nevie nájsť prácu.
Starosta Ivan Slezák povedal, že na problém s neprispôsobivými Rómami opakovane poukazuje. Niektorí sa však podľa jeho slov nechcú asimilovať.
"Iba predstierajú chudobu, ale všetci majú mobilné telefóny, autá a televízory. Napriek tomu poberajú od štátu sociálnu pomoc," neskrýval Slezák rozhorčenie.
Al-Džazíra si všíma aj snahy ministerstva dopravy, ktoré chce novým stavebným zákonom do roka vyriešiť všetky čierne stavby na Slovensku. Zbúraných by tak malo byť 10-tisíc nelegálne postavených obydlí v rómskych osadách.
Rezort pod vedením Jána Počiatka ešte v auguste sľúbil predstaviť riešenie, čo s osadami. Odvtedy o tejto téme mlčí.
Rómske rodiny, ktoré nedokážu zlegalizovať svoje obydlia dodatočne, presťahujú do sociálneho bývania. Výskum Organizácie Spojených národov z roku 2011 ukázal, že nezamestnanosť v rómskych komunitách na Slovensku je na hranici 70 percent.
Začarovaný kruh
Príčinou je hlavne ich nízke vzdelanie. Rómovia z osád sa takto dostávajú do začarovaného kruhu. Bez vzdelania si nenájdu prácu a bez práce zase zostanú závislí na dávkach.
"Polovica z rómskych detí sa dostane do ôsmeho ročníka. Rodičia ani deti nemajú záujem o vzdelanie a časť z nich chodí do školy len preto, že majú zadarmo obedy," posťažovala sa pre al-Džazíru Emília Czagaňová, riaditeľka základnej školy v Plaveckom Štvrtku.
Školu navštevujú iba Rómovia, nerómske deti odišli inam.
Slováci sa akoby zmierili so skutočnosťou, že Rómov nie je možné integrovať do spoločnosti. Dôkazom majú byť múry a ploty, ktoré v regiónoch oddeľujú neprispôsobivých ľudí z osád od majority.
Televízia však zdôrazňuje, že najmä samotní Rómovia by sa mali snažiť o lepší život. "Každý sa musí rozhodnúť, či chce zmeniť svoj život," cituje al-Džazíra na záver článku Pyšného.
