BRATISLAVA. Triedy druhého stupňa základných škôl a stredných škôl by mali byť od januára 2014 plnšie.
Počíta s tým novela školského zákona, ktorá okrem zvýšenia počtu žiakov stanovuje aj minimálne limity.
Právnu normu predstavil poslancom minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) s tým, že študenti už nebudú môcť využiť jazykový certifikát ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka.
Riaditeľ má možnosť navýšiť
Ministerstvo školstva napokon zmiernilo svoj pôvodný návrh. Pôvodne navrhovalo, aby v triedach prvého stupňa mohlo byť maximálne 28 žiakov.
Napokon počty žiakov v triedach prvého až štvrtého ročníka nemení, strop pre prvý ročník je 22 žiakov, pre druhý až štvrtý ročník základných škôl 25.
Zvyšujú sa však maximálne počty žiakov na druhom stupni, a to z 28 na 29 a v strednej škole z 30 na 31 žiakov.
V triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, môže byť maximálne 24 žiakov.
"Pri určení maximálnych počtov žiakov v triedach sa vychádzalo z priemernej naplnenosti triedy v krajinách OECD v roku 2010, a to na prvom stupni základnej školy z 21,3 žiaka na triedu a na druhom stupni základnej školy z 23,3 žiaka na triedu," píše sa v dôvodovej správe k návrhu.
Okrem limitov stanovených v školskom zákone má riaditeľ podľa minuloročnej novely možnosť v určených prípadoch navýšiť počet žiakov o ďalších troch.
Hromadnú pripomienku proti zvyšovaniu počtu žiakov podpísalo asi 3-tisíc ľudí.
Menšiny sa boja rušenia malotriedok
Novela umožní spájanie len dvoch ročníkov na základných školách, zanikne podľa poslanca KDH Martina Fronca množstvo málotriedok.
"Ide o návrh diskriminačný pre národnostné menšiny," povedal v parlamentnej rozprave Árpad Érsek, poslanec Mosta.
Čaploviča Érsek upozornil, že právnou normou pomáha asimilácii menšín, keďže rušenie málotriedok sa dotkne predovšetkým obcí na jazykovo zmiešaných územiach.
"Zabudli ste na sľub premiéra zachovať status quo pre práva národnostných menšín? Toto je porušenie tejto džentlmenskej dohody," konštatoval Érsek.
Nechcú uznať jazykové certifikáty
Od septembra 2015 majú prísť maturanti o možnosť nahradiť maturitnú skúšku jazykovým certifikátom.
V minulom školskom roku bola uznaná náhrada maturitnej skúšky z cudzieho jazyka 1395 žiakom, čo predstavovalo 2,41 percenta maturantov z cudzieho jazyka.
Rezort chce uznávanie certifikátov zrušiť, "nakoľko ich poskytujú rôzne inštitúcie, úroveň ktorých nie je možné kontrolovať zo strany štátu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky".
Proti sú jazykové školy, ktoré tvrdia, že ide o medzinárodné certifikáty, ktoré majú u zamestnávateľov vyššiu váhu než slovenská maturita.
Beblavý vidí obmedzenie slobody
Zrušenie možnosti nahradenia maturitnej skúšky by bolo obmedzením slobody žiakov, myslí si poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý.
V dnešnej parlamentnej rozprave k vládnemu návrhu školského zákona to vyhlásil poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý.
"Neviem ale o tom, že by dochádzalo k masovému zneužívaniu," reaguje na argumenty ministerstva Beblavý.
Podľa jeho slov by bolo možné túto vec riešiť napríklad vydaním zoznamu autorizovaných certifikátov. "Nebol by to problém, ani finančný, ani kapacitný," myslí si.
