Najmenej otvoreným krajom je už druhýkrát za sebou Trenčiansky samosprávny kraj.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Samosprávne kraje zaostávajú v transparentnosti za mestami. Vyplýva to z porovnaní Transparency International Slovensko, ktorá už štvrtý rok hodnotí otvorenosť samospráv.
Organizácia posudzuje, ako mestá i župy pristupujú k zverejňovaniu informácií, ako zapájajú verejnosť do rozhodovania, hodnotia otvorenosť verejných obstarávaní či prijímania zamestnancov.
V aktuálnom hodnotení najlepšie obstál Banskobystrický kraj, ktorý dokázal splniť kritériá transparentnosti na 65 percent.
„Až šesť z ôsmich žúp sa však nedostalo nad hranicu 50 percent, pričom najlepšie mesto v našom minuloročnom hodnotení získalo až 83 percent a až osem miest bolo transparentnejších ako najúspešnejšia Banskobystrická župa,“ hovorí spoluautorka projektu Ľuboslava Riapošová z Transparency.
Nad päťdesiat percent sa ešte dostal Bratislavský kraj, najhoršie obstáli Žilinský a najmä Trenčiansky kraj, ktorý splnil kritériá iba na 28 percent.
Voľby ich nerozhýbali
„Kým pri mestách vidíme, že veľa z nich si agendu transparentnosti zobralo za svoju a snažili sa ju zlepšiť, pri župách pozorujeme napriek volebnému roku stagnáciu,“ hovorí riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš.
Rebríček
Hodnotenie žúp
1. Banskobystrickážupa: 65 %, (+13 %), (1.)
2. Bratislavská župa:
52 %, (+5 %), (3.)3. Trnavská župa:
48 %, (+7 %), (7.)4. Košická župa:
48 %, (+2 %), (6.)5. Prešovská župa:
47 %, (0 %), (4.)6. Nitrianska župa:
46 %, (0 %), (5.)7. Žilinská župa:
42%, (-10 %), (2.)8. Trenčianska župa:
28 %, (-8 %), (8.)
V zátvorkách je percentuálna zmena oproti roku 2011 a pozícia z roku 2011
Organizácia župám vyčíta napríklad nedostatočné zverejňovanie informácií o župných zariadeniach a firmách, slabé využívanie elektronických aukcií, chýbajúce etické kódexy zamestnancov či neprehľadné výberové konania.
„Len v troch župách sa pravidelne robia výberové konania aj na miesta referentov, avšak ani jedna župa nezverejňuje zápisnice z výberových konaní na obsadzované miesta,“ vraví Riapošová.
Verejnosť sa tak nedozvie, koľko ľudí sa o miesto uchádzalo, aké boli kritériá, ani kto víťaza vyberal.
Častým problémom je spolitizovanie župných médií, pri ktorých si politici podľa Šípoša neuvedomujú, že sú to verejné peniaze a nie peniaze na ich sebaprezentáciu.
„Forma, ako prezentujú seba, je úplne nemysliteľná na národnej úrovni. Predstavte si, že by v štátnej televízii mal politik pravidelný týždenný príhovor a nenašli by ste názor opozície,“ hovorí.
Naopak, pozitívnu zmenu vidí Transparency v tom, že až polovica žúp umožňuje obyvateľom sledovať zastupiteľstvo naživo.
Slabý dohľad
Kraje podľa Šípoša doplácajú na menší záujem verejnosti i médií, ale aj na nevýrazných politikov. Spolu pritom hospodária s vyše miliardou eur, čo je na úrovni šiesteho najväčšieho ministerstva.
„Je to pomerne veľa peňazí a ak občania nad nimi nemajú dohľad, nemusia sa používať efektívne,“ upozorňuje šéf Transparency.
Župy k hodnoteniu transparentnosti pristupujú rôzne.
Kým vedúca kancelárie banskobystrického župana sľubuje, že v ďalšom hodnotení bude ich kraj ešte transparentnejší, hovorkyňa Trenčianskeho kraja Vlasta Henčelová hodnotenie spochybňuje a tvrdí, že sa v niektorých bodoch nezakladá na pravde.
„Nemáme pocit, že by sme občanov nedostatočne informovali a odopierali im právo na informácie o dianí v kraji,“ napísala.
Trenčiansky župan Pavol Sedláček (HZDS) je jediným županom, ktorý už vo voľbách nekandiduje.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
