Najmenej otvoreným krajom je už druhýkrát za sebou Trenčiansky samosprávny kraj.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Samosprávne kraje zaostávajú v transparentnosti za mestami. Vyplýva to z porovnaní Transparency International Slovensko, ktorá už štvrtý rok hodnotí otvorenosť samospráv.
Organizácia posudzuje, ako mestá i župy pristupujú k zverejňovaniu informácií, ako zapájajú verejnosť do rozhodovania, hodnotia otvorenosť verejných obstarávaní či prijímania zamestnancov.
V aktuálnom hodnotení najlepšie obstál Banskobystrický kraj, ktorý dokázal splniť kritériá transparentnosti na 65 percent.
„Až šesť z ôsmich žúp sa však nedostalo nad hranicu 50 percent, pričom najlepšie mesto v našom minuloročnom hodnotení získalo až 83 percent a až osem miest bolo transparentnejších ako najúspešnejšia Banskobystrická župa,“ hovorí spoluautorka projektu Ľuboslava Riapošová z Transparency.
Nad päťdesiat percent sa ešte dostal Bratislavský kraj, najhoršie obstáli Žilinský a najmä Trenčiansky kraj, ktorý splnil kritériá iba na 28 percent.
Voľby ich nerozhýbali
„Kým pri mestách vidíme, že veľa z nich si agendu transparentnosti zobralo za svoju a snažili sa ju zlepšiť, pri župách pozorujeme napriek volebnému roku stagnáciu,“ hovorí riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš.
Rebríček
Hodnotenie žúp
1. Banskobystrickážupa: 65 %, (+13 %), (1.)
2. Bratislavská župa:
52 %, (+5 %), (3.)3. Trnavská župa:
48 %, (+7 %), (7.)4. Košická župa:
48 %, (+2 %), (6.)5. Prešovská župa:
47 %, (0 %), (4.)6. Nitrianska župa:
46 %, (0 %), (5.)7. Žilinská župa:
42%, (-10 %), (2.)8. Trenčianska župa:
28 %, (-8 %), (8.)
V zátvorkách je percentuálna zmena oproti roku 2011 a pozícia z roku 2011
Organizácia župám vyčíta napríklad nedostatočné zverejňovanie informácií o župných zariadeniach a firmách, slabé využívanie elektronických aukcií, chýbajúce etické kódexy zamestnancov či neprehľadné výberové konania.
„Len v troch župách sa pravidelne robia výberové konania aj na miesta referentov, avšak ani jedna župa nezverejňuje zápisnice z výberových konaní na obsadzované miesta,“ vraví Riapošová.
Verejnosť sa tak nedozvie, koľko ľudí sa o miesto uchádzalo, aké boli kritériá, ani kto víťaza vyberal.
Častým problémom je spolitizovanie župných médií, pri ktorých si politici podľa Šípoša neuvedomujú, že sú to verejné peniaze a nie peniaze na ich sebaprezentáciu.
„Forma, ako prezentujú seba, je úplne nemysliteľná na národnej úrovni. Predstavte si, že by v štátnej televízii mal politik pravidelný týždenný príhovor a nenašli by ste názor opozície,“ hovorí.
Naopak, pozitívnu zmenu vidí Transparency v tom, že až polovica žúp umožňuje obyvateľom sledovať zastupiteľstvo naživo.
Slabý dohľad
Kraje podľa Šípoša doplácajú na menší záujem verejnosti i médií, ale aj na nevýrazných politikov. Spolu pritom hospodária s vyše miliardou eur, čo je na úrovni šiesteho najväčšieho ministerstva.
„Je to pomerne veľa peňazí a ak občania nad nimi nemajú dohľad, nemusia sa používať efektívne,“ upozorňuje šéf Transparency.
Župy k hodnoteniu transparentnosti pristupujú rôzne.
Kým vedúca kancelárie banskobystrického župana sľubuje, že v ďalšom hodnotení bude ich kraj ešte transparentnejší, hovorkyňa Trenčianskeho kraja Vlasta Henčelová hodnotenie spochybňuje a tvrdí, že sa v niektorých bodoch nezakladá na pravde.
„Nemáme pocit, že by sme občanov nedostatočne informovali a odopierali im právo na informácie o dianí v kraji,“ napísala.
Trenčiansky župan Pavol Sedláček (HZDS) je jediným županom, ktorý už vo voľbách nekandiduje.
