SME

Zo slovenskej sekcie na lýceu v Bordeaux sú už len spomienky, zatvorili ju

Za zrušením slovenskej sekcie na lýceu má byť nedostatok peňazí, podľa niektorých nezáujem.

Dnes začína školský rok. Tento rok bez Slovákov.Dnes začína školský rok. Tento rok bez Slovákov. (Zdroj: SITA/AP)

Za zrušením slovenskej sekcie na lýceu má byť nedostatok peňazí, podľa niektorých aj nezáujem.

BRATISLAVA. Možnosť zdokonaliť sa vo francúzštine pre slovenských študentov, ale aj zvýšiť záujem o slovenskú kultúru. Taký mal byť cieľ založenia slovenskej sekcie na lýceu v Bordeaux, ktorá funguje od roku 1991.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za vyše 20 rokov ňou prešlo približne sedemdesiat stredoškolákov. Na viac žiakov nám až doteraz veľkoryso platiaci Francúzi peniaze nedajú a naše ministerstvo školstva na tento projekt doplácať neplánuje.

SkryťVypnúť reklamu

V júni tak samostatná slovenská sekcia v Bordeaux definitívne skončila maturitou posledných troch študentov, nový výber sa už nekonal.

Aj tak vyzerá jedna z rovín slovensko-francúzskej spolupráce, o ktorých bude v utorok v Bratislave rokovať François Hollande na historicky prvej návšteve francúzskeho prezidenta na Slovensku.

Pekné spomienky

Bývalou študentkou a neskôr pedagogičkou v slovenskej sekcii lýcea je aj Gabriela Albrecht Žiaková. Naši stredoškoláci sa na ňom vzdelávali nepretržite tri roky a absolvovali francúzsku maturitu.

„Slovenskí štipendisti sa stávali prirodzenými vyslancami Slovenska a jeho kultúry,“ hovorí.

Vďaka tejto spolupráci sa podľa nej darilo vo Francúzsku vytvárať záujem o slovenský jazyk.

„Pozitívny vývoj sekcie mohol vyústiť do vyšších ambícií Slovenska. Črtala sa perspektíva výučby slovenského jazyka pre francúzskych poslucháčov lýcea ako nepovinne voliteľného predmetu. Ambíciou tejto myšlienky bolo získať poslucháčov slovenského jazyka v stredoškolskom prostredí, ktorí by nadväzne pokračovali v jeho štúdiu na univerzite.“

SkryťVypnúť reklamu

Prekladateľ Peter Brabenec, absolvent československej sekcie v Dijone, vidí za rušením nezáujem.

„Zdá sa mi, že Francúzi by nikdy neprišli s iniciatívou to zrušiť. Organizáciu konkurzov malo na starosti ministerstvo školstva. Rušenie sekcie sa začalo tak, že tri roky za sebou nikto konkurz nezorganizoval,“ hovorí.

Iná alternatíva

Ministerstvo školstva nezáujem nepripúšťa a tvrdí, že na zrušení slovenskej sekcie sa dohodli s francúzskou stranou.

O zrušení francúzskych štipendií ich informovalo francúzske veľvyslanectvo pred školským rokom 2011 - 2012.

Aj tlačový atašé francúzskeho veľvyslanectva Didier Rogasik potvrdil, že pre nedostatok peňazí na francúzskej strane sa slovenská sekcia na lýceu ruší a nebudú prijímaní noví študenti. Celé štúdium hradili Francúzi a tritisíc eur ročne na žiaka už bolo podľa Rogasika nad ich možnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Francúzi našim študentom odporúčajú európske vzdelávacie programy. „Navyše Francúzsko je druhým najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o rozpočet Európskej únie,“ pripomína Rogasik.

Len na rok

Naše ministerstvo tvrdí, že pre študentov slovensko-francúzskych bilingválnych sekcií na gymnáziach je alternatívou program Rok vo Francúzsku, kde môžu absolvovať jednoročný pobyt na lýceu v Poitou-Charentes

Dnes tak študuje šestnásť študentov, čo je viac ako v Bordeaux, kde študovalo v ročníkoch na začiatku päť, neskôr 13 a naposledy traja stredoškoláci.

Prekladateľ Peter Brabenec upozorňuje, že kvalita ročného jazykového pobytu sa nedá porovnať s trojročným plnohodnotným štúdiom všetkých predmetov ukončených francúzskou maturitou.

Upozorňuje aj na tradíciu, historicky prvá československá sekcia na francúzskom gymnáziu v Dijone vznikla už v roku 1920. Fungovala s viacerými prestávkami.

SkryťVypnúť reklamu

„Viem, že v posledných rokoch Francúzi vyzývali Slovákov a Čechov, aby sa zúčastnili na financovaní,“ hovorí. Očakávali približne štvrtinu sumy.

„V Česku to riešia tak, že rodičia za ročné štúdium platia tisíc eur, medzitým už zriadili nadáciu na pomoc slabším rodinám.“ Vo dvoch českých sekciách vo Francúzsku študuje 30 stredoškolákov.

Stál pri začiatku tradície

Prvým vyučujúcim v slovenskej sekcii lýcea v Bordeaux bol prekladateľ LADISLAV LAPŠANSKÝ.

Na lýceu v Bordeaux ste pôsobili s prestávkami deväť rokov. Ako sa to celé začalo?

„Ako lektora na Univerzite Michel de Montaigne Bordeaux III ma oslovili, aby som sa pokúsil v mojom pôsobisku obnoviť túto starú, ešte česko-slovenskú tradíciu, ktorá začala v roku 1920 naCarnotovom lýceu v Dijone. Vďaka pochopeniu a ústretovosti Académie de Bordeaux už v roku 1991 prišlo na gymnázium Camille Jullian prvých päť slovenských gymnazistov. Vyberali sa konkurzom tí najlepší žiaci. Slovensko v rušnom čase rozdelenia Česko-Slovenska zviditeľňovali úspešným štúdiom.“

SkryťVypnúť reklamu

Aké bolo štúdium?

„Vyučovanie prebiehalo po francúzsky. Ja som deťom okrem toho prednášal aj slovenské dejiny a literatúru. Naši žiaci sa učili spravidla v odlišných triedach, nie spolu. Boli doslova odkázaní na komunikáciu vo francúzštine. Francúzi majú presný bodový systém hodnotenia schopností študentov s presnosťou až na stotiny. Deti dosahovali pekné výsledky, robili nám dobré meno.“

Aký bol život slovenských študentov?

„Päť dní v týždni bývali v internáte, na víkend chodievali do hostiteľských rodín. Im aj ich rodičom, ktorí ich prišli navštíviť, sa podarilo nadviazať s francúzskymi rodinami výborné vzťahy.“

Čo dala táto skúsenosť študentom?

„Priateľstvá, neoceniteľné vedomosti, ale pre študentov to bol najmä vynikajúci štart ďalej.“

SkryťVypnúť reklamu

Soňa Gyarfašová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  1. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  2. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  4. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  5. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  8. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 693
  2. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 6 658
  3. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 148
  4. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 5 956
  5. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 137
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 3 912
  7. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 731
  8. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 2 112
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Radosť hráčov Fluminense.

Brazílčania viedli celý zápas.


TASR
Vľavo Vladimír Weiss ml. a vpravo tréner Slovana Bratislava Vladimír Weiss st. v zápase 6. kola ligovej fázy Ligy majstrov Atlético Madrid - Slovan Bratislava.

Od roku 2022 je kapitánom Slovana.


Lukáš Pauschek.

Pauschek je odchovancom Slovana Bratislava, kde začal aj svoju profesionálnu kariéru.


Futbalisti DAC na tréningu v rámci letnej prípravy.

Sú presvedčení, že rozhodnutie je právne a vecne nesprávne.


SkryťZatvoriť reklamu