Za zrušením slovenskej sekcie na lýceu má byť nedostatok peňazí, podľa niektorých aj nezáujem.
BRATISLAVA. Možnosť zdokonaliť sa vo francúzštine pre slovenských študentov, ale aj zvýšiť záujem o slovenskú kultúru. Taký mal byť cieľ založenia slovenskej sekcie na lýceu v Bordeaux, ktorá funguje od roku 1991.
Za vyše 20 rokov ňou prešlo približne sedemdesiat stredoškolákov. Na viac žiakov nám až doteraz veľkoryso platiaci Francúzi peniaze nedajú a naše ministerstvo školstva na tento projekt doplácať neplánuje.
V júni tak samostatná slovenská sekcia v Bordeaux definitívne skončila maturitou posledných troch študentov, nový výber sa už nekonal.
Aj tak vyzerá jedna z rovín slovensko-francúzskej spolupráce, o ktorých bude v utorok v Bratislave rokovať François Hollande na historicky prvej návšteve francúzskeho prezidenta na Slovensku.
Pekné spomienky
Bývalou študentkou a neskôr pedagogičkou v slovenskej sekcii lýcea je aj Gabriela Albrecht Žiaková. Naši stredoškoláci sa na ňom vzdelávali nepretržite tri roky a absolvovali francúzsku maturitu.
„Slovenskí štipendisti sa stávali prirodzenými vyslancami Slovenska a jeho kultúry,“ hovorí.
Vďaka tejto spolupráci sa podľa nej darilo vo Francúzsku vytvárať záujem o slovenský jazyk.
„Pozitívny vývoj sekcie mohol vyústiť do vyšších ambícií Slovenska. Črtala sa perspektíva výučby slovenského jazyka pre francúzskych poslucháčov lýcea ako nepovinne voliteľného predmetu. Ambíciou tejto myšlienky bolo získať poslucháčov slovenského jazyka v stredoškolskom prostredí, ktorí by nadväzne pokračovali v jeho štúdiu na univerzite.“
Prekladateľ Peter Brabenec, absolvent československej sekcie v Dijone, vidí za rušením nezáujem.
„Zdá sa mi, že Francúzi by nikdy neprišli s iniciatívou to zrušiť. Organizáciu konkurzov malo na starosti ministerstvo školstva. Rušenie sekcie sa začalo tak, že tri roky za sebou nikto konkurz nezorganizoval,“ hovorí.
Iná alternatíva
Ministerstvo školstva nezáujem nepripúšťa a tvrdí, že na zrušení slovenskej sekcie sa dohodli s francúzskou stranou.
O zrušení francúzskych štipendií ich informovalo francúzske veľvyslanectvo pred školským rokom 2011 - 2012.
Aj tlačový atašé francúzskeho veľvyslanectva Didier Rogasik potvrdil, že pre nedostatok peňazí na francúzskej strane sa slovenská sekcia na lýceu ruší a nebudú prijímaní noví študenti. Celé štúdium hradili Francúzi a tritisíc eur ročne na žiaka už bolo podľa Rogasika nad ich možnosti.
Francúzi našim študentom odporúčajú európske vzdelávacie programy. „Navyše Francúzsko je druhým najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o rozpočet Európskej únie,“ pripomína Rogasik.
Len na rok
Naše ministerstvo tvrdí, že pre študentov slovensko-francúzskych bilingválnych sekcií na gymnáziach je alternatívou program Rok vo Francúzsku, kde môžu absolvovať jednoročný pobyt na lýceu v Poitou-Charentes
Dnes tak študuje šestnásť študentov, čo je viac ako v Bordeaux, kde študovalo v ročníkoch na začiatku päť, neskôr 13 a naposledy traja stredoškoláci.
Prekladateľ Peter Brabenec upozorňuje, že kvalita ročného jazykového pobytu sa nedá porovnať s trojročným plnohodnotným štúdiom všetkých predmetov ukončených francúzskou maturitou.
Upozorňuje aj na tradíciu, historicky prvá československá sekcia na francúzskom gymnáziu v Dijone vznikla už v roku 1920. Fungovala s viacerými prestávkami.
„Viem, že v posledných rokoch Francúzi vyzývali Slovákov a Čechov, aby sa zúčastnili na financovaní,“ hovorí. Očakávali približne štvrtinu sumy.
„V Česku to riešia tak, že rodičia za ročné štúdium platia tisíc eur, medzitým už zriadili nadáciu na pomoc slabším rodinám.“ Vo dvoch českých sekciách vo Francúzsku študuje 30 stredoškolákov.
Stál pri začiatku tradície
Prvým vyučujúcim v slovenskej sekcii lýcea v Bordeaux bol prekladateľ LADISLAV LAPŠANSKÝ.
Na lýceu v Bordeaux ste pôsobili s prestávkami deväť rokov. Ako sa to celé začalo?
„Ako lektora na Univerzite Michel de Montaigne Bordeaux III ma oslovili, aby som sa pokúsil v mojom pôsobisku obnoviť túto starú, ešte česko-slovenskú tradíciu, ktorá začala v roku 1920 naCarnotovom lýceu v Dijone. Vďaka pochopeniu a ústretovosti Académie de Bordeaux už v roku 1991 prišlo na gymnázium Camille Jullian prvých päť slovenských gymnazistov. Vyberali sa konkurzom tí najlepší žiaci. Slovensko v rušnom čase rozdelenia Česko-Slovenska zviditeľňovali úspešným štúdiom.“
Aké bolo štúdium?
„Vyučovanie prebiehalo po francúzsky. Ja som deťom okrem toho prednášal aj slovenské dejiny a literatúru. Naši žiaci sa učili spravidla v odlišných triedach, nie spolu. Boli doslova odkázaní na komunikáciu vo francúzštine. Francúzi majú presný bodový systém hodnotenia schopností študentov s presnosťou až na stotiny. Deti dosahovali pekné výsledky, robili nám dobré meno.“
Aký bol život slovenských študentov?
„Päť dní v týždni bývali v internáte, na víkend chodievali do hostiteľských rodín. Im aj ich rodičom, ktorí ich prišli navštíviť, sa podarilo nadviazať s francúzskymi rodinami výborné vzťahy.“
Čo dala táto skúsenosť študentom?
„Priateľstvá, neoceniteľné vedomosti, ale pre študentov to bol najmä vynikajúci štart ďalej.“
Soňa Gyarfašová
