BRATISLAVA. Staršie vyjadrenie sudcu Martina Holiča pre denník SME sa v utorok stalo hlavnou témou diskusie súdnej rady, keď jej členovia posudzovali návrh na preloženie tohto sudcu z Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.
Veľkú diskusiu členov rady vyvolalo Holičovo vyjadrenie do novín, v ktorom hovoril o svojej motivácii, prečo sa v minulosti pridal k petícii Päť viet.
Pod túto výzvu sa na jeseň 2009 podpísalo vyše sto sudcov nespokojných s pomermi v justícii.
„To bola len otázka z médií, nevidel som vtedy dôvod, aby som neodpovedal,“ vysvetľoval v utorok Holič.
Predseda Súdnej rady Štefan Harabin mu pripomínal, že v tom čase bol sudcom len asi dva roky. Harabin tvrdí, že on by sa v takom prípade najprv obrátil na staršieho kolegu, resp. predsedu súdu.
„Keď som bol dvojročný sudca, nie preto, že by som sa bál povedať svoje názory, ale je určitá hierarchia. Po dvoch rokoch, keby som robil to, čo ste robili vy …. To by som si jednoducho nedovolil. A navyše vidíte, že vaše názory sa ukazujú ako nesprávne, “ vyhlásil Harabin.
Harabin hovorí, že táto petícia bola absolútnym vstupom politiky so snahou, aby sa neposilnila nezávislosť justície, teda aby neprešli právomoci výkonnej moci na Súdnu radu.
„Tých 105 ľudí tam boli ľudia, ktorí plnili politické úkony na to, aby právomoci neprešli a začala sa mediálna kampaň,“ myslí si predseda Súdnej rady a Najvyššieho súdu v jednej osobe.
Holiča sa na rade zastali
Sudcu Holiča sa zastal člen rady Dušan Čimo, ktorý bol signatárom petície.
„Päť viet vôbec nebolo o nejakej ingerencii politických vplyvov, politickom zasahovaní do vecí justičných. Päť viet bolo uplatnením práva na slobodu prejavu časti súdneho zboru. Bolo istou reakciou na istú atmosféru strachu, prevládajúcu v justícii,“ povedal Čimo.
Podľa neho sa tejto iniciatíve nemá dávať politická nálepka a nemá sa ani potláčať právo na slobodu názoru sudcu, i keď je sudcom čo i len dva roky.
„To, že je niekto v zbore kratší čas, neznamená, „že si nedokáže urobiť dostatočný obraz o tom, aké pomery v justícii panujú,“ dodal Čimo s tým, že Holič bol dlhší čas justičným čakateľom. Podľa Čima je Holič sudcom, ktorého „je mať česť na krajskom súde“.
Päť viet nebolo o prechode kompetencií, ale obsahovalo filozofické myšlienky o slobode, hovoril ďalší člen rady Rudolf Čirč. „A základnú myšlienku, že len slobodný sudca môže byť nezávislý.“
Podľa Čirča bola petícia reakciou na porušenie práva na slobodu prejavu bývalej sudkyne, dnes ombudsmanky Jany Dubovcovej, na ktorú bol podaný disciplinárny návrh za článok, v ktorom kritizovala Harabina ako ministra spravodlivosti. „S návrhom na odvolanie z funkcie sudcu,“ pripomenul Čirč a dodal, že „tí, ktorí tento návrh podali, si zrejme veľmi rýchlo uvedomili chybu, pretože v priebehu niekoľkých dní návrh stiahli.
Harabin oponoval, že Dubovcová bola disciplinárne stíhaná za to, že „sa zamiešala do politiky a robila transparenty, ktoré sudcovi do portfólia sudcovských povinností nepatria“.
Hovoril, že Dubovcová ako sudkyňa robila tlačové besedy s Mikulášom Dzurindom a Luciou Žitňanskou.
„Je dobré, že táto politička odišla zo sudcovského zboru,“ dodal Harabin. Toto podľa neho nie je sloboda prejavu, ale politika a tá do sudcovského zboru nepatrí.
Dnes by bol zdržanlivejší
Igor Burger zo súdnej rady si myslí, že nemôžeme hovoriť o otázke nejakého zásahu do slobody prejavu, keď všade – bez zreteľa na to, kde sudca pôsobí, či to je v Európe alebo niekde inde - platí, že sudca z hľadiska svojej profesie má byť zdržanlivý vo svojich vyjadreniach. To znamená, že maximálne sa má vyjadrovať vo svojich rozhodnutiach,“ dodal Burger.
Eduard Bárány predpokladá, že väčšina starších kolegov by sa na výzvu denníka, akú dostal Holič, vyjadrenia zdržala.
„Možno na jeho čiastočné ospravedlnenie môže slúžiť práve tá dvojročnosť v tej chvíli. To, čo človek urobí na začiatku svojej kariéry, možno o desať rokov neskoršie by už neurobil,“ povedal Bárány.
Podľa neho by vyjadrenie mladého sudcu nemalo byť ani neprekonateľnou bariérou jeho ďalšieho postupu.
Holič splnil zákonné podmienky a bol jeden z najlepších, pripomenul ďalší člen rady Ján Vanko.
„Hlasujme o tomto kolegovi, ktorý pred štyrmi rokmi povedal svoj názor do médií. Nemusím s ním súhlasiť, ale nebudem ho tu pranierovať už polhodiny za to, čo niekedy povedal,“ dodal Vanko.
Ak sa hovorí o slobode prejavu, Dana Bystrianska si myslí, že práve Súdna rada je fórum, kde sa má o tom hovoriť a pripomenúť si veci.
„Nemyslím si, že tu ide o nejaké pranierovanie kolegu, určite je to pre neho náročná táto diskusia. …Možno dnešnými očami to vníma pán kolega inak, ale musí sa sám na seba zrejme pozrieť kriticky a znášať určité dopady, aj túto diskusiu,“ argumentovala Bystrianska.
Holič priznal, že dnes by bol už vo vyjadreniach zdržanlivejší. V záverečnom hlasovaní súdna rada jeho preloženie na vyšší súd podporila, štyria členovia rady sa zdržali.
