Splnomocnencovi pre Rómov prešiel dôležitý zákon. Mimovládky hovoria o biči na Rómov.
BRATISLAVA. Splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO) chce naučiť Rómov pracovať tak, že im siahne na peniaze. Parlamentom v utorok prešiel jeden z pilierov jeho reformy.
Štát siahne na dávku v hmotnej núdzi tým, ktorí odmietnu pracovať na aktivačných prácach. Zoberie im na mesiac šesťdesiat eur.
„Bez práce nebudú koláče,“ predstavoval Pollák návrh zákona. V utorok ho už pre SME nechcel komentovať.
Ak by v štvorčlennej rodine nepracovali obaja rodičia, ich mesačný príjem sa zníži zo 156 eur na 36 eur, rodine zostane príspevok na bývanie a dávka na deti.
To však iba v prípade, že im obec ponúkne aktivačnú prácu a oni ju odmietnu. Ak im obec neponúkne prácu, zmeny v dávkach sa ich nedotknú.
Zákon má platiť od júna budúceho roka.
Opozícia namieta, že zákon porušuje ústavu, pretože nezaručuje ochranu osôb v hmotnej núdzi. „Pôjdeme s tým na Ústavný súd,“ povedala po hlasovaní Lucia Nicholsonová z SaS.
Novinkou má byť aj vytvorenie miest pre 840 koordinátorov týchto prác, ktorých zamestná úrad práce. Na jedného môže pripadnúť vyše sto nezamestnaných.
Kto to zaplatí
Zmena v dávke
dávka v hmotnej núdzi je 60,5 eura;
jej prijímatelia budú musieť pracovať najmenej 32 hodín mesačne pre obec;
inak prídu o dávku na jeden mesiac.
Združenie miest a obcí Slovenska má výhrady.
„Obce a mestá vzhľadom na finančnú situáciu budú môcť vytvárať podmienky pre poberateľov dávok len v rámci vlastných limitov a možností,“ vraví hovorkyňa Marta Bujňáková.
Ministerstvo práce reaguje, že do regiónov vyšle úradníkov, ktorí projekt vysvetlia.
Problémy s financovaním má aj štát. Projekt má stáť jedenásť miliónov eur, pôvodne ho mali financovať z eurofondov.
„Stále nie je podpísaná prístupová dohoda, takže to budeme riešiť zo štátneho rozpočtu,“ povedal minister práce Ján Richter.
Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry zákon vníma ako „bič na Rómov“. Nekvalifikovaní podľa nej nemajú často šancu nájsť si prácu.
„Vláda to rieši tak, že prijme populistický a nevykonateľný zákon,“ hovorí Lajčáková.
Starostovia sú zmätení
„Pripomína mi to socializmus, neviem si to v praxi predstaviť,“ vraví Vladimír Ledecký, starosta Spišského Hrhova v okrese Levoča.
V obci so 17-percentnou nezamestnanosťou pracuje na aktivačných prácach osemdesiat nezamestnaných. Najväčší problém majú s tými, ktorí do práce chodili opití, nadrogovaní alebo ničili pracovné nástroje.
„Takýchto ľudí má koordinovať niekto, kto ich vôbec nepozná?“ pýta sa. Spišský Hrhov je vzorom, ako začleniť Rómov.
Podobný názor majú aj v komunitnom centre v Sveržove pri Bardejove. „Je to trest pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi,“ hovorí Iva Grejtákova.
Myslí, že sa tak vytvára obraz ľudí, ktorí nechcú pracovať a iba žijú z daní iných.
„Hmotná núdza na Slovensku je dnes pasca. Ak sa raz niekto do nej dostane, veľmi ťažko sa opäť postaví na vlastné nohy.“
Nový zákon si zasa pochvaľuje Stanislav Hada, starosta Rankoviec v okrese Košice – okolie, kde bojujú s 90-percentnou nezamestnanosťou v regióne.
V obci je vraj dosť práce „Je jeseň, treba lístie pohrabať, v zime zase sneh odhadzovať,“ opisuje Hada.
Beata
Balogová
