BRATISLAVA. Svoj odchod oznámil splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti v utorok na konferencii mimovládnych organizácií s názvom Obavy a očakávania.
„Sú určité otázky v osobnom živote človeka, keď sa rozhodne pre zmenu,“ komentoval odchod Filipa Vagača minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru.
Nevidí to ako gesto nespokojnosti mimovládok so spoluprácou so štátom. S Vagačovým pôsobením bol podľa vlastných slov spokojný.
Podobne ako po odchode splnomocnenca pre menšiny Lászlóa Nagya ani Vagačovho nástupcu nevymenujú, hoci úrad by mal fungovať naďalej. Podľa Kaliňáka chýbať nebude.
Tvrdí, že sa s Vagačom dohodli na ďalšom pôsobení – téme tretieho sektora a občianskej spoločnosti sa má venovať ďalej ako dobrovoľný externý poradca.
Úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti založila pred dvoma rokmi vláda Ivety Radičovej.
Ponuka aj sklamanieTiež odišli
splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny - Martin Kováč, Smer post zrušil.
splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny - László Nagy z Mosta-Híd odstúpil v júni po spore o pomenovanie železničných staníc aj v jazykoch menšín. Post je dodnes neobsadený.
„Dôvody sú jednak osobné, pretože som dostal ponuku do zahraničia. Jednak sa týkajú aj toho, akým spôsobom sa mnohé veci riešili a ktoré kroky dostali červenú,“ povedal Vagač.
Presné dôvody konkretizoval až na konferencii po odchode Kaliňáka a ministra financií Petra Kažimíra.
Vyčítal vláde, že memorandum o porozumení s tretím sektorom odložila až na rok 2014.
Ako problém vidí aj zákon o sociálnych službách, ktorý podľa neho znevýhodňuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb či slabú účasť verejnosti na legislatívnom procese, hoci ju vláda deklarovala ako súčasť otvoreného vládnutia.
Verejnosť by mala mať možnosť pripomienkovať pripravované zákony. „Proces ohľadom účasti verejnosti na legislatívnom procese zastal,“ hovorí Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
„Vidím málo snahy o zapojenie občanov do spravovania štátu. Odborníci prizvaní do legislatívnych skupín pri tvorbe nových zákonov odišli demotivovaní, pretože sa často na ich pripomienky ani neprihliadalo,“ povedal aj Marcel Zajac z Rady vlády pre mimovládne organizácie.
Kaliňák výhrady neuznal za opodstatnené.
„V mnohých otázkach sa situácia zlepšila. Pri zákonoch, ktoré navrhuje ministerstvo vnútra, prebiehajú široké odborné diskusie, ktoré sa snažíme zohľadniť. Aj preto sa na niektoré čaká.“
Boja sa o infozákonVagač tiež spomenul výhrady k pripravovanej novele infozákona. Vláda ju odôvodňuje tým, že chce zabrániť šikanovaniu úradníkov.
„Sú tam požiadavky nad rámec, akoby to bola snaha o utajovanie informácie, napríklad čo sa týka o akciovkách s účasťou štátu,“ myslí si.
Podľa Ondreja Galla z Rady mládeže Slovenska môžu problémy, o ktorých hovoril Vagač, oslabiť občiansku spoločnosť.
Mimovládne organizácie sa s výhradami obrátili na vládu aj vo vyhlásení Aby Slovensko bolo krajinou pre všetkých.
Autor: Soňa Gyarfášová
