BRATISLAVA. Majetkové priznania verejných funkcionárov sa zatiaľ sprísňovať nebudú. Opozícia totiž v pléne neuspela s novelou ústavného zákona o konflikte záujmov.
Pôvodne ju mali predložiť všetky parlamentné strany, vrátane Smeru, napokon sa však nedohodli.
S iniciatívou teda prišla opozícia sama, pričom zdôrazňovala, že predložila návrh, na ktorom bola zhoda aj s predsedom parlamentu Pavlom Paškom (Smer).
V priznaní by boli všetky príjmy
Novela mala umožniť lepšiu kontrolu majetku verejných funkcionárov. Podľa opozície dnes kontrola riadne nefunguje.
Návrh počítal s tým, že majetkové priznania by podávali všetci verejní funkcionári volení parlamentom. Čas na to by mali mať do 30. apríla, v súčasnosti podávajú verejní činitelia majetkové priznania do 31. marca.
Tlačivá priznaní mali byť po novom prílohou zákona a mali byť podrobnejšie ako doteraz. Podávať sa mali aj elektronicky.
Verejní funkcionári mali priznávať aj dary nad 4000 eur, majetok mali opisovať. Ak ide napríklad o auto, nemalo už stačiť napísať, že ho funkcionár vlastní, mal napísať jeho značku. Tiež mal informovať o prenájme alebo výpožičke.
Pokiaľ by funkcionár rozhodoval o veci, na ktorej má osobný záujem, mal byť povinný svoj osobný záujem oznámiť predtým, ako na rokovaní o veci vystúpi, alebo o nej bude hlasovať.
Opozícii tiež prekáža, že v súčasnosti sa nedajú efektívne porovnávať majetkové prírastky a legálne príjmy verejného funkcionára. Novela to mala napraviť, po novom sa totiž mali viac zohľadňovať pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu.
Návrh riešil aj pokutovanie
Novela mala riešiť aj pokutovanie verejných funkcionárov, ktorí sa dopustia prehrešku voči zákonu o konflikte záujmov.
O mesačný plat mal prísť ten funkcionár, ktorý neoznámi svoj osobný záujem, ako stanovuje novela, alebo ak riadne nepodá majetkové priznanie.
Pokuty mali dostávať funkcionári za všetky nepravdivé údaje, nielen za tie, ktoré sa týkajú majetkových pomerov.
Funkcionára, navyše, malo byť možné pokutovať opakovane, ak by nereagoval na právoplatné rozhodnutie. Dnes dostane pokutu len raz a ak ani potom nenapraví svoj prehrešok, ďalšiu sankciu nedostane.
Právna norma mala tiež riešiť situácie, keď väčšina v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zablokuje konanie voči funkcionárovi, hoci je zrejmé, že porušil zákon a menšina má podozrenie, že sa tak stalo z politických dôvodov.
Podľa novely sa voči tomu mohla menšina - tretina členov výboru, odvolať na Ústavný súd.
