BRATISLAVA. "Veríme tomu, že mŕtvi k nám počas večera prídu na návštevu, preto im pripravíme malé pohostenie a každý z nich má pri stole jednu prázdnu stoličku."
Jarmila Holubová zo Spišského Podhradia dodržiava tradičné rómske zvyky a obyčaje na Sviatok všetkých svätých.
"Varíme im najčastejšie guláš, góje, zemiakové placky alebo lokše. Nechýba víno či pálenka a cigarety," hovorí.
Rómovia majú k zosnulým odlišnejší vzťah ako majorita, z čoho vychádzajú aj tradície.
"Celý rok sa takmer nespomenú, ale počas dušičiek si ich pripomíname ako rodina, hovoríme o nich," dodáva Holubová , ktorá pracuje v komunitnom centre patriacom mimovládnej organizácií Človék v tísni Slovensko.
Veria v zjavenie
Tradície sa u nich v osade snažia dodržiavať, i keď priznáva, že sa pomaly vytrácajú.
"Trochu to už splynulo s majoritou, ale niektoré zvyky ešte stále ostali zachované v rodinách," priznáva Holubová.
"Úmrtiu blízkeho človeka, pohrebu a ucteniu pamiatky na neho venujú Rómovia mimoriadnu pozornosť. Veria, že mŕtvy (mulo) sa môže po čase zjavovať, preto väčšina obyčajov je zameraná na to, aby sa do sveta živých už nevracal," vysvetľuje romista Arne Mann z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Aké zvyky majú Rómovia na DušičkyČítajte
Mŕtvych vartujú
Rómovia podľa slov Manna od úmrtia do pohrebu dodržiavajú vo dne i v noci bdenie – vartovanie (vartišágos), ktoré má svoje ustálené pravidlá - každý prichádzajúci pristúpi k mŕtvemu, dotkne sa jeho ruky, hrude alebo čela, rozlúči sa s ním a poprosí ho o odpustenie. Bízki príbuzní ho pobozkajú.
Prichádzajú i nepriatelia zomrelého a dlžníci sa snažia vyrovnať svoj dlh. Dnes, keď je už mŕtvy často v dome smútku, vartujú pri jeho fotografii.
"Bdenie pri mŕtvom bolo ešte pred sto rokmi známe i u Slovákov, do polovice 50. rokov 20. storočia sa zachovalo u východoslovenských Rusínov," priblížil Mann.

Beata
Balogová
