BRATISLAVA. Slovenskí sudcovia nekladú žiadostiam o odpočúvanie veľký odpor.
Prevažná väčšina žiadostí prejde aj na Okresnom súde Bratislava I, kde v roku 2010 sudca Roland Kemény schválil odpočúvanie Toma Nicholsona.
Na tomto súde v tom roku vybavili 686 návrhov policajných vyšetrovateľov na odpočúvanie a len štyri z nich zamietli. Vlani súd vybavil 658 návrhov a zamietol sedem z nich.
Na súde je šesť sudcov, ktorí riešia odpočúvania. Sudca Kemény dostával zhruba rovnaký počet žiadostí ako jeho kolegovia. Nedá sa povedať, koľko ich zamietol.
Rozdiely medzi kolegami
Niektorí sudcovia sú k žiadostiam kritickejší ako v Bratislave a rozdiely pri posudzovaní žiadostí o odpočúvaní vidieť aj priamo medzi kolegami na tom istom súde.
Napríklad krajský sudca v Žiline Martin Bargel schválil za štyri roky 11 z 21 odpočúvaní, jeho kolega Vladimír Sučík naopak podpísal až 22 z 24 žiadostí o odpočúvanie.
V Žiline žiadajú o odpočúvanie najmä colníci a policajti, tento súd patrí počtom vybavených odpočúvaní medzi najmenšie na Slovensku.
Kritika súdnosti
Nekritickosť pri schvaľovaní odpočúvaní sudcom roky vyčíta Ústavný súd.
Najčastejšie kritizuje povrchnosť sudcov, ktorým stačí, že polícia alebo tajná služba v návrhu na odpočúvanie napíšu, že je pre ne dôležité. Sudcovia vôbec neriešila, či je odposluch naozaj nevyhnutný.
„Odôvodnenie súhlasu s odpočúvaním považuje Ústavný súd za nedostatočné a formálne, pretože odpočúvanému neodkrylo súvislosti a okolnosti, na základe ktorých by pochopil odôvodnenosť takéhoto zásahu do jeho práva na súkromie,“ opakuje Ústavný súd,
