Píše romista Arne B. Mann z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied
Úmrtiu blízkeho človeka, pohrebu a ucteniu pamiatky na neho venujú Rómovia mimoriadnu pozornosť. Veria, že mŕtvy (mulo) sa môže po čase zjavovať a znepokojovať pozostalých, preto väčšina obyčajov je zameraná na to, aby sa do sveta živých už nevracal.
Do truhly vkladajú zomrelému jeho obľúbené odevné súčiastky (klobúk, šatky, zástery) a osobné predmety: prstene, náušnice, retiazky, hodinky, husle, gitaru, ale i fajku, cigarety, okuliare, fľaštičku s alkoholom, karty, ak bol veriaci tak i modlitebnú knižku a ruženec.
Malé deti obložia svätými obrázkami a kvetmi, vložia do truhly čokoládu, cukríky, pomaranč, jabĺčko alebo hračku.
Od úmrtia do pohrebu dodržiavajú vo dne i v noci bdenie – vartovanie (vartišágos), ktoré má svoje ustálené pravidlá: každý prichádzajúci pristúpi k mŕtvemu, dotkne sa jeho ruky, hrude alebo čela, rozlúči sa s ním a poprosí ho o odpustenie; blízki príbuzní ho pobozkajú. Prichádzajú i nepriatelia zomrelého a dlžníci sa snažia vyrovnať svoj dlh.
V popredí hroby Rómov, v zadnej časti hroby „bielych“. Žehňa 1989
( FOTO - Arne B. Mann)
Mŕtvych vartovali i Slováci a Rusíni
Dnes, keď už mŕtvy je často v dome smútku, vartujú pri jeho fotografii. Bdenie pri mŕtvom bolo ešte pred sto rokmi známe i u Slovákov, do polovice 50. rokov 20. storočia sa zachovalo u východoslovenských Rusínov.
Pohrebu sa zúčastňujú nielen blízki a vzdialení príbuzní, ale mnohí z miestnej komunity. Je samozrejmosťou, že pohreby Rómov sú väčšinou cirkevné. Zomrelého často dodnes odprevádza rómska huba, ktorá hrá jeho obľúbenú pieseň aj pri spúšťaní truhly do hrobu.
Pri pohrebnom sprievode existujú niektoré povery, napríklad, koľkokrát sa kňaz obráti, toľko ľudí zo sprievodu do roka zomrie.
Olašskí Rómovia si hrob obostavajú murovaným „domčekom“. Nitra 2001
( FOTO - Arne B. Mann)
Domčeky na hroboch
Hroby usadlých (slovenských a maďarských) Rómov sú zväčša jednoduché, nie však u olašských (bývalých kočovných) Rómov. Títo zomrelého kladú zvyčajne do vopred vymurovaného hrobu alebo krypty, ktorá je po stenách potiahnutá farebnou látkou, na spodok položia nový koberec.
Nad rakvu do hrobovej jamy spustia z dosiek zhotovený stolček, ktorý zabráni, aby sa hlina nedostala bezprostredne na truhlu. V poslednom desaťročí 20. storočia nad kryptou hrobu budujú stavbu v tvare domčeka so sedlovou strechou, steny zvonku i zvnútra sú obložené keramickými kachličkami.
Rómovia navštevujú hroby pri výročí úmrtia, narodenín či menín zosnulého, najmä však v deň Pamiatky zosnulých a na Vianoce. Pozostalí, ktorí bývajú v mieste kde sú ich zomrelí pochovaní, hroby vopred upravia.
Pred cirkevným pohrebom sa okolo truhly zhromaždia všetci obyvatelia osady. Bystrany 1989
( FOTO - Arne B. Mann)
Po obede idú na cintorín
Sviatok „dušičiek“ je príležitosťou na stretnutie blízkych i vzdialených príbuzných. Po slávnostnom obede sviatočne oblečení spoločne odchádzajú na cintorín k hrobom svojich rodičov a starých rodičov, kde im zapália sviečky a spomínajú na nich.
V posledných rokoch sa na Vianoce na hroboch Rómov žijúcich na Slovensku čoraz častejšie objavujú ozdobené umelé stromčeky.
Autor: Arne B. Mann
