PREŠOV, BRATISLAVA, „Ľudia na mňa často pozerajú, no príliš to neriešim,“ hovorí Jozef Fečo, mladý Róm z Kračúnoviec.
Do malej obce, vzdialenej od Prešova takmer 30 kilometrov sa pred desiatkami rokov presťahovala rómska rodina.
Spočiatku mali v obci voči ním predsudky, dnes ich susedia rešpektujú. Jóži, ako ho volajú kamaráti, je na prvý pohľad odlišný od majority aj rómskej komunity. Stretnúť mladého Róma, ktorý má na hlave dredy a tunel v uchu, nie je bežné.
Iný štýl
„Na škole boli takí šialení chlapci, ktorí sa vozili na bicykloch, skateboardoch... a to ma bavilo viac ako napríklad futbal,“ hovorí o zrode svojho imidžu Jozef. „Neskôr som spoznal reggae. U nás to nikto nemal dredy a mne sa to zapáčilo,“ prezrádza.
Ako sa robia dredy, nebolo s pomocou internetu ťažké zistiť. Horšie to už bolo s realizáciou.
„Na „okolici“ sa tomu žiadny kaderník nevenoval. Takže som si ich vyrobil sám,“ opisuje. Najprv dredom obetoval polovicu hlavy, neskôr to „vyskúšal“ na bratovi. „Možno sa to nezdá, ale je to namáhavá práca,“ konštatuje Joži.
Rodičia s Jožovou premenou nemali problém. Horšie to už bolo pri piercingoch. Ani z tunela v Jožovom uchu neboli nadšení. Roztiahnuť si ucho nie je jednoduchá a bezbolestná záležitosť. Svedčí o tom jeho druhé ucho, ktoré sa pri experimentovaní roztrhlo.
FOTO - IVETA DZURJOVÁ
Trochu viac kakaový
Ľudia na Jozefa kvôli jeho inakosti často pozerajú. On to však nerieši. „Keď sa na mňa chcú pozerať, tak nech sa pozerajú. Tých, ktorých spoznávam, sa ma spýtajú, odkiaľ som. Väčšinou žartujem, že môj otec je z Japonska a mama Kórejčanka,“ usmieva sa Jozef. Keď sa dozvedia o jeho rómskom pôvode, sú ticho.
„Ako malý chlapec som nevedel, že som Róm. Dozvedel som sa o tom v druhom ročníku na základnej škole. Nastalo sklamanie. Po čase ma ale to prešlo, už som neriešil svoj pôvod. Kamaráti ma vnímajú normálne, občas o tom žartujeme. Stále je to iba o farbe pleti. Som trochu viac kakaový,“ žartuje mladík.
Konflikty nemá ani s ostatnými obyvateľmi obce. „Otec ma naučil, aby som sa vždy správal slušne a ľudí pozdravil. Niektoré dôchodkyne síce klebetia, ale to asi patrí k ich veku,“ konštatuje Jozef.
Mali by byť normálnejší
Dodnes nemal zásadnejší problém pre svoj rómsky pôvod, ale mládež má podľa neho predsudky.
„So spolužiakmi mám dobrý vzťah, ale inak sú veľkí rasisti. Odsudzujú iných ľudí, pretože ich nepoznajú. Posudzujú podľa obalu, nie podľa obsahu. To je v celej našej spoločnosti. Ak niekoho nepoznáme osobne, väčšinou toho človeka posúdime len na základe jeho obalu.
Jozef si myslí, že by pomohlo, keby sa Rómovia snažili byť v spoločnosti „normálnejší“.
Podľa neho by sa mali snažiť spriateliť s majoritou. „Keď rodičia odsudzujú ľudí, tak odsudzovať budú aj ich deti. Základ zmeny je v rodine,“ prízvukuje Jozef.
FOTO - IVETA DZURJOVÁ
Radšej má štetec
Dnes je v maturitnom ročníku na umeleckej škole v Prešove. Študuje dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Viac ho ale zaujíma maľba a kresba.
„K maľovaniu sa dostal na základnej škole. Spolužiaci v družine pekne kreslili a on chcel byť lepší. „Začal som obkresľovať rôzne obrázky. Moja prvá kresba boli postavičky z rozprávky Flinstonovci. Bol som vtedy veľmi šťastný. Postupne som študoval kreslenie skice, portréty a techniku maľovania.“
Väčšinou maľoval temperou, vodovými farbami, venoval sa zátišiam. Neskôr prešiel na maľovanie na plátno, kde využíva temperu a akryl.
„Teraz prechádzam na krajinky a perspektívne veci. Maľujem tiež kvety. Keď mám čas, tak vymýšľam ešte komixové postavičky. Pri portrétoch čiernym perom mi ide hlavne o tieň,“ vysvetľuje mladý umelec.
Neverí síce, že ho kreslenie po škole uživí, no chce sa mu venovať aj naďalej. „Po maturite plánujem s priateľmi vlastnú výstavu portrétov a aktov,“ predstavuje Jozef svoje plány.
FOTO - IVETA DZURJOVÁ
Na fare vedie detský krúžok
Len málokto by povedal, že mladík s dredami chodí aj do kostola. „Keď som bol mladší, do kostola som nechodil. Raz som sa pri futbale zoznámil s kňazom,“ spomína na svoje prvé kontakty s cirkvou.
Postupne pribúdali stretnutia na fare a Jozef dostal ponuku, aby sa vprácu s deťmi. „Povedal som si, že prečo nie? Kresťanstvo je super,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie.
Má však svoj názor na kresťanov, ktorí majú predsudky. „Sú to ľudia, ktorí berú len ikonu Boha, ale ostatných nerešpektujú. Podľa mňa treba byť otvorený a pomáhať svojmu okoliu,“ zdôrazňuje Jozef.
Pozná babičky, ktoré ohovárajú tesne pred bránou kostola, a pokračujú v tom, keď bránu kostola opúšťajú. „V kostole by sme sa nemali pretvarovať,“ dodal a pripojil aj svoj odkaz pre všetkých: „Každý z nás je nejaký. Rozvíjajme v sebe dobro a talenty."
Text bol publikovaný v publikácii Odsúdení na spolunažívanie v dobrom – (Ne)obyčajné príbehy, ktorú v marci 2013 vydalo združenie Jekhetane – Spolu. Autor je šéfredaktorom rómskych novín Romano Nevo Ľil.
