So sestrami aj s ich manželmi sme sa stretli v malom byte jednej z nich. Počas niekoľkohodinovej debaty bolo cítiť najmä bolesť. Nielen z tráum, ale aj z toho, koľkokrát už museli o detailoch vypovedať na polícii, pred znalcami či na súde a výsledok stále žiadny. Ťažko nesú aj to, že ich za udanie otca zavrhla rodina z jeho strany.
„Ani po štyroch rokoch, čo prípad riešia polícia a súdy, nepoznáme výsledok. Pred hnusným právnikom násilníka musíme rozprávať o najintímnejších detailoch, ako nás otec chytal za klitoris. A keď skončíme, on sa výsmešne spýta, prečo sme mu to dovolili? Veď to je strašné.“
Takto formuluje pocity 21-ročná Zuzana, a jej o rok staršia sestra Monika (ich mená sme zmenili) súhlasí. Dnes sú vydaté a študujú na vysokej škole, tráum zo zneužívania sa však nezbavili ani po rokoch.
Za to, že otca udali, ich odvrhla rodina z jeho strany. „Obeť sexuálneho násilia sa možno dokáže pripraviť na to, že vinník bude zapierať, nikdy sa však nepripraví na to, ako sa zachová rodina. Práve to je najzraňujúcejšie,“ smutne hovorí Monika. Čo sa pred rokmi dialo v navonok konzervatívnej rodine, ktorá žila v dedinke pri Banskej Bystrici?
Sex s otcom ako večerný rituál
Otec podnikal a vracal sa neskoro večer. „Keď som mala 12, zrazu nás začal chodiť ukladať spať. Ľahol si medzi mňa a sestru, čítal rozprávky a hladkal nás po hlavách a chrbte. Po čase prešiel na nohy, brucho, prsia a pohlavné orgány. „Tri roky som niekoľkokrát týždenne vďaka jeho dráždeniu zažívala orgazmus,“ bez emócií konštatuje Monika.
Nevnímala to ako zlo, lebo „láska k rodičovi je prvoradá. Bolo to niečo nové. Sprevádzal to slovami ľúbim ťa, nechcem nič zlé, je to pekné a patrí to medzi dvoch ľudí. Brala som to ako normálnu vec medzi otcom a dcérou, preto som o tom nevravela iným.“
K súloži nedošlo, otec jej to však mal „urobiť“ aj orálne. Inokedy sa vraj odbavoval tak, že si o jej prsia či pohlavie trel svoj penis. Po „akte“ sa Moniky zvykol spýtať, či jej bolo krásne.
„Časom žiadal, aby som mu to oplatila, že pri sexe si musia užiť dvaja. Ukázal mi, ako na to, ja som to len opakovala.“ Presviedčal ju „milými slovami a sofistikovanou manipuláciou.“
Otec podľa nej nebol typický násilník, ktorý by pri tom používal fyzickú silu a vyhrážky, ale navonok obľúbený extrovert a starostlivý otec. „V skutočnosti to bol dokonalý manipulátor. Mal prístup, ktorý človeka neustále mätie.“ Zo zneužívania Moniky sa stal viacročný večerný rituál.
Bála sa, že bude trápna
Zuzanin príbeh je podobný, hoci trval „iba“ rok. Začal sa, keď mala 11. „Najskôr sa mi to zdalo zvláštne, ale príjemné. Bol to predsa otec, jeho ruka, dôverovala som mu. Ja som ho, na rozdiel od sestry, uspokojovať nemusela.“
Keď sa po čase Monika zdôverila Zuzane, tá to chcela prezradiť mame. Otec jej po sestre odkázal, že sa to už nebude opakovať, vraj ho to mrzí. Slovo nedodržal, zneužil ju ešte raz. Po ďalšej vyhrážke, že to prezradí, už neprišiel. „Verila som, že sa to skončilo. Ak nám však kúpil spodnú bielizeň, museli sme sa mu ukazovať, aby mal istotu, že nám všetko sedí. Netušila som, že v zneužívaní sestry pokračuje.“
Ani Zuzana sa nikomu nezdôverila. „Keď som mala 12 či 13, cítila som nutkanie povedať to kamarátke. Bála som sa však, že budem trápna, lebo mi určite povie, že to je normálne a deje sa to v každej rodine.“
Monika sa postupným dospievaním začala búriť. „Snažila som sa ležať tak, aby sa otec nedostal k mojim erotogénnym zónam.“ Napriek tomu ju opakovane vzrušil a ona sa poddala. Noci „po tom“ preplakala.
Keď s ním o tom skúsila hovoriť, tvrdil, že to chcela aj ona. Pokoj jej dal, až keď mala 15. Začala sa totiž otvorene brániť. „Neskôr skúšal už len dávať mi jazýčkové pusy, alebo sa pri objatí nastavil tak, aby som dole cítila jeho panvovú oblasť.“
Doma mali saunu. „Keď som do nej chcela ísť v plavkách, vysmieval ma, že som nevyzretá pubertiačka. Keď sme ho prosili, aby sa obliekol, lebo tam chceme ísť so spolužiačkou, odmietol to. Tá bola z toho, čo videla, zdesená,“ krúti hlavou Zuzana.
Mame nič neprezradili. „Nemali sme v nej istotu, riešila len seba a nevydarené manželstvo," tvrdí Monika. „Všetci sa pýtajú, prečo sme ostali žiť s otcom aj po rozvode, mohli sme ísť predsa k nej. Lenže citovo nás ignorovala, viac času sme trávili s otcovou novou partnerkou. Veľmi sme túžili po normálnej rodine,“ dodáva Zuzana.
Priznáva, že ostať sa rozhodla aj kvôli materiálnemu zabezpečeniu. „Mama šla do malého bytu. On mal dom a kupoval nám, čo sme chceli. Pôsobil ako milujúci otec, chodili sme na dovolenky. Keď prišli na návštevu spolužiačky, závideli nám, aj ony chceli takého otca.“
Jedna zo sestier sa chcela zabiť hodením sa pod vlak. Neurobila to zo strachu pred otcom.
Chceli sa zabiť
Sestry sa snažili minulosť vytesniť, ale neúspešne. Na Zuzanu doľahli v 14 rokoch depresie. „Otec praktizoval despotickú výchovu, hučal, že bude drezúra levov. Bola to pokrytecká kresťanská rodina, kde on citoval Bibliu, že deti musia milovať rodičov a nesmú ich súdiť.“
V pätnástich chcela spáchať samovraždu. „Len som ležala, revala a nemohla sa pohnúť. Stála som na koľajniciach a čakala na vlak. Neurobila som to zo strachu, čo povie otec.“ Z čoho depresie pochádzajú, vôbec netušila.
Monika zase trpela pocitmi špinavosti. „Mala som blok na ľudí a časté myšlienky na samovraždu. Občas mám chuť zabiť sa aj dnes. Sprievodným javom sa stala sebaľútosť a paranoidné nastavenie voči mužom – otcom.“ Brala antidepresíva. Na liekoch nevydržala, demonštratívne sa predávkovala. „Chcela som na seba upozorniť, zabudnúť na bolesť.“ Skončila v nemocnici.
Zlom v Monikinom vnímaní nastal, keď sa v 17 rokoch zaľúbila. „Dovtedy som si myslela, že všetko je moja chyba.“ Priateľ jej však povedal, že šlo o trestný čin. „A ja som žila v tom, že to bola normálna masturbácia.“
Malo to svoje dôsledky – zmeny emócií od plaču po smiech, pocity špinavosti a chuť vyrezať si pohlavné orgány. Bojovala s vinou za to, že bola aktívna, že sa jej to páčilo.
Prípad by zrejme neskončil na polícii, keby si dievčatá nevšimli príznaky, že otec možno zneužíva aj ich mladšieho brata. „Stále ho chodil uspávať, hladkal ho po hlave a chrbte, v izbe bolo zhasnuté a bol tam dlhšie ako 15 minút. Raz som otvorila dvere a brat reagoval zvláštne, otec ležal v neprirodzenej polohe. Zľakla som sa,“ vysvetľuje Zuzana.
Jej priateľ odporučil kontaktovať sociálku a súd vydal rozhodnutie o tom, že deti musia ísť k matke. Dcéry tak museli minulosť konečne priznať aj pred ňou. „Vyčítala nám, že sme jej to nepovedali, potom jej to prišlo ľúto.“ Brat sexuálne zneužívanie otcom poprel, nepreukázal ho ani posudok odborníka.
Dobrá a zlá policajtka
Prvá policajná vyšetrovateľka bola voči sestrám príjemná, ale tehotná a časom šla na materskú dovolenku. Nahradila ju iná. „Urobila konfrontáciu s otcom a jeho právnik mi kládol hrozné otázky. Vraj prečo som to otcovi dovolila. Preboha, veď som mala 11 rokov!“ hnevá sa Zuzana na necitlivosť pri vyšetrovaní.
Pochvalu pre policajtku nemá ani Monika. „Bola negatívna, bez empatie, netušili sme, či nás nemá za bláznov. Našťastie sa tá pôvodná vrátila z materskej dovolenky.“
Prokuratúra otca obžalovala. „Na súde bol najstrašnejší jeho právnik. Kládol útočné otázky, prekrúcal naše slová a snažil sa presvedčiť súd, že je to naša pomsta. „Vraj jedna z nás sa chcela inak obliekať, maľovať a byť slobodná, druhá chodiť s chlapcom, čo nedovolil, navyše nám ide o peniaze. Absurdné.“
Hnevá ich, že hoci sú dve, vypovedali konzistentne a ich slová nespochybnili znalecké posudky, súdu to nestačilo. „Ako to potom máme dokázať?“ Zuzana sa pýta: „Ak by sme si chceli niečo vymyslieť a otca krivo obviniť, prečo by sme, preboha, netvrdili, že nás brutálne znásilňoval a vyhrážal sa?“
Dodáva, že ak by si naozaj chceli prilepšiť vo svoj prospech, stačilo, aby sa dohodli, že obeťou bola iba jedna a druhá by vypovedala ako svedok, ktorý všetko videl na vlastné oči. „Ak by nám šlo len o peniaze, prečo by sme nepostupovali takto?“
Okresný súd otca oslobodil, prokurátorka sa odvolala a krajský súd vrátil vec okresnému. Sestry tak čakajú ďalej. Boja sa, že ak ho oslobodia, zažaluje ich za krivé obvinenie.
Bez podpory radšej neudávať
Nahlásiť sexuálne násilie by všetkým neodporúčali. „Ak by som zistila, že nemajú pri sebe nikoho, kto ich podrží, radšej nie,“ myslí si Monika. „V našom prípade to trvá už štyri roky, je to ponižujúce a človeka zavrhne vlastná rodina.“
Následky si nesú aj v manželstve. Zuzana spomína náchylnosť k sexuálnym zvrátenostiam. „Ak by som neusmerňovala vlastné myšlienky, viem si predstaviť, že by som skončila ako prostitútka.“ Vysvetľuje to tým, že nenávidí samu seba. „Keď prežívam niečo sexuálne, pomáha mi to nenávidieť sa ešte viac.“
Manželovi milovanie odopierala, cítila vinu za to, že ju to vzrušuje. K sexu má protikladné pocity – niekedy by aj chcela, ale má blok. Monika si zase myslí, že nie je plnohodnotná žena, lebo nedokáže byť pri milovaní spontánna.
Obe sestry dnes tvrdia, že pri spamätávaní sa zo všetkých tráum im okrem manželov výrazne pomáha viera v Boha.
Posudky znalcov: Sestry asi neklamú
Hovorca policajného prezídia Michal Slivka tvrdí, že v praxi nemožno vylúčiť ani krivé obvinenia. „Niekedy môžu byť z rôznych dôvodov ovplyvnené, motivované, nepresné či nepravdivo interpretované. Toto má za úlohu potvrdiť alebo vyvrátiť znalecký posudok.“
Aj k prípadu sestier vzniklo niekoľko znaleckých posudkov. Klinická psychologička nezistila sklony ku konfabulácii ani dôvody na spochybnenie vierohodnosti ich výpovedí. Psychiatri zase konštatujú, že neurotické tendencie u nich „vznikli s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote ako dôsledok, že v minulosti boli vystavené nepriaznivým traumatizujúcim zážitkom.“
Ďalší znalec v oblasti psychiatrie a sexuológie tvrdí, že „s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou súvisí súčasný psychický stav oboch s údajným sexuálnym zneužívaním ich otcom.“
Tento znalec však nebol prvostupňovým súdom, ktorý obvineného oslobodil, vypočutý. Posudok si totiž objednali sestry, nežiadala ho polícia ani sudca. Prokurátorka sa odvolala a súdu to vytkla zároveň s tým, že nebral do úvahy ani závery znaleckého posudku obžalovaného.
V ňom sa uvádza, že s ohľadom na abnormnú štruktúru osobnosti u neho nemožno vylúčiť vedomé skresľovanie výpovedí. Znalec tiež zistil, že jeho osobnosť má rysy nezdržanlivosti, impulzivity a egocentrizmu. Na súde dodal, že hoci u obvineného nebola zistená sexuálna úchylka, nemožno vylúčiť, že sa dopustil daného činu.
Priestor sme chceli dať aj údajnému násilníkovi. Povedal, že je to „celé somarina“ a nevyjadrí sa.
Matka: Zlyhala som, riešila som len seba
Svojim dcéram už dnes verí, že hovoria pravdu.
O tom, že mal exmanžel zneužívať dcéry, ste sa dozvedeli po rokoch. Čo to s vami urobilo?
Snažila som sa na to nemyslieť. Uvedomiť si, že som žila s takým človekom, je strašné. Ľutujem, že som si nič nevšimla.
Aký bol manžel?
Taký malý terorista s panovačnou povahou. Všetko vedel obkecať a zmanipulovať.
Prečo ste si nič nevšimli, hoci ste tam žili?
Lebo som nemala citový vzťah s deťmi. Keď to s manželom začalo škrípať, prevzal nadvládu aj nad nimi. Kým boli malé, chodili za mnou, potom si ich začal materiálne kupovať. Vyčítam si to, mala som mať iný prístup, vtedy som sa však uzatvorila do svojho sveta.
Nenašlo sa nič, čo by vám bolo podozrivé?
Nie, práveže som to vnímala pozitívne. Manžel zrazu začal chodiť domov skôr, bola som rada, že si na deti našiel čas. Dovtedy bol stále preč, neraz doma ani neprespal.
Veríte dcéram, že neklamú?
Boli aj chvíle, keď som pochybovala. Na ich otcovi som nevidela ani náznak súcitu či viny, aj po tom všetkom vystupoval suverénne. Že dievčatá hovoria pravdu, ma presvedčilo aj to, že nikdy predo mnou nepovedal, že je nevinný, že dcéry klamú, že mu mám veriť. Keby bol čistý, chcel by sa o tom so mnou rozprávať, tak ako ja s ním.
Premýšľali ste, prečo sa vám dcéry roky nezdôverili?
Zaoberala som sa len sebou. Trápila som sa, že muž si našiel milenku, že mi roky klamal, žiarlila som. Ak dokázal klamať v tomto... Potom som začala chodiť do práce a deti sa mi odcudzili. Všimla som si, že sa uzatvárajú. Pripisovala som to sebe, lebo som im vyčítala, že akceptovali otcovu milenku a trávili s ňou čas. Bolo mi ľúto, že sa ma vôbec nezastali.
Odborníčka: Deti o tom vždy vysielajú signály
Mariana Kováčová je šéfkou Centra Slniečko, ktoré poskytuje pomoc aj sexuálne zneužívaným deťom.
Sú časté prípady, že rodič bez použitia fyzického násilia sexuálne zneužíva deti a ony si to neuvedomujú?
Je to bežné a dozvedáme sa o tom neskoro, lebo deti netušia, že ten, kto ich má chrániť, im ubližuje. Domnievajú sa, že je to normálne v každej rodine. Často sa s tým zdôveria až v dospelosti. Absentuje tu systém prevencie a informovanosti detí tak, aby vedeli, čo už je za hranicou, čo si nesmie dovoliť nielen cudzí človek, ale ani rodič.
Ako je možné, že matka si roky nič nevšimne?
Je dôležité určiť rozdiel medzi „nevšimne“ a „vie o tom, ale mlčí.“ Že si to nevšimne, môže mať viaceré príčiny. Môže ňou byť partnerská kríza, kde sa matka viac sústredí na riešenie vlastných problémov. Inokedy môže považovať vzťah medzi partnerom a dieťaťom za prejav rodičovskej lásky. Niektoré matky aj vedia alebo tušia, čo sa deje, ale z dôvodu, aby sa to neprezradilo a rodina nemala hanbu, mlčia. Často mlčí aj matka – obeť domáceho násilia, lebo je paralyzovaná strachom. A sú aj matky, ktorým vyhovuje, že sexuálnym objektom je dieťa a nie ony. Deti pritom vždy vysielajú signály, že sa s nimi niečo deje.
Majú obete šancu zbaviť sa niekedy pocitov viny?
Bolo by skvelé mať Arabelin čarovný prsteň, ale ten nie je. Ide o traumatické zážitky, ktoré dlho potláčali, roky o tom nikomu nepovedali, preto je dôležité kontaktovať odborníka –psychológa, terapeuta. U sexuálne zneužívaných detí ide často o celoživotnú traumu, občas aj s fatálnymi následkami.
Napríklad?
Stretávame sa s pokusmi o samovraždu, rezaním sa na skrytých miestach, sebatrýznením, s neschopnosťou nadviazať plnohodnotný vzťah, alebo, naopak, s vyzývavým sexuálnym správaním a častým striedaním partnerov. Navonok sa zdá, že ide o deti s poruchami správania, sú označované za nevychované, drzé a zlé, pritom len kričia o pomoc.
Čo môže u detí naznačovať zneužívanie
- náhla zmena správania,
- z niečoho majú strach,
- všade sa boja chodiť samy,
- nechcú byť osamote s konkrétnym človekom,
- sú podráždené,
- zahaľujú sa,
- nenávidia svoje telo,
- v detskej hre sa objavujú sexuálne praktiky a podobne.
spracované podľa slov Mariany Kováčovej z Centra Slniečko
Fakty
Podľa prieskumu na viac ako 5200 deťoch vo veku 15 a 16 rokov, ktorý v roku 1999 urobilo občianske združenie SLONAD, bolo sexuálne zneužitých viac ako 12 percent z nich. Z toho 32 percent nikdy nikomu o svojom zážitku nepovedalo.
Inštitút pre výskum práce a rodiny vykonal prieskum v máji 2013 na 1560 deťoch posledných dvoch ročníkov základných škôl. So sexuálnym zneužívaním sa v nejakej forme stretlo sedem percent z nich.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
