Obce nedokážu k novým domom stavať cesty, siete a inú infraštruktúru. Rozvoj by mal podľa nich dostať nové pravidlá.
BRATISLAVA. Obci hrozí kolaps technickej, dopravnej a občianskej infraštruktúry, ale aj budúce vážne demografické a sociálne problémy.
Pred dvomi týždňami tak zdôvodňoval projektant a starosta Chorvátskeho Grobu Miroslav Marynčák svoj odchod.
Do problémov sa dedina pôvodne s 1200 ľuďmi dostala po mohutnom rozvoji v poslednom desaťročí, odkedy sa pre satelitné sídlisko Čierna Voda počet jej obyvateľov viac ako späťnásobil a podľa územného plánu má ďalej rásť až na 50-tisícové mesto.
Kým počet domov rýchlo rastie, investície do ciest, kanalizácie, školy, škôlky či obchodov sú zanedbateľné. Obec na ne nemá peniaze a od investorov ich nemá ako vymôcť.
Únia miest Slovenska tvrdí, že hoci v Čiernej Vode je tento problém najvypuklejší, trpia ním aj mnohé iné mestá.
V spolupráci s Komunálnym výskumným a poradenským centrom, ktoré vedie bývalý splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský, preto navrhujú zaviesť rozvojový poplatok.
Štát sa k činu nemá
Do fondu obce by poplatok odvádzali investori, ktorí na jej území stavajú byty, obchodné centrá či priemyselné zóny. Obec by z tohto fondu zaplatila investície súvisiace s výstavbou.
„Nie je možné, aby investor postavil a predal byty a celá infraštruktúra zostala na obecnom rozpočte,“ tvrdí Nižňanský.
Návrh plánujú predstaviť ministerstvu financií, ktoré sa však zatiaľ k iniciatíve stavia rezervovane. Odkazuje na ministerstvo výstavby, ktoré práve pripravuje nový stavebný zákon. S riešením vyvolaných investícií v ňom však neráta.
„Je plne v rukách samosprávy obce, ako bude regulovať rozvoj svojho územia a to cez územný plán obce,“ vraví hovorca ministerstva výstavby Martin Kóňa. Diskusii sa však nebránia.
Primátor Veľkého Šariša Mikuláš Dráb upozorňuje, že súčasné nástroje sú nedostatočné. „Na rozvoj vodovodu, kanalizácie, plynu či osvetlenia nám nezostáva,“ hovorí.
Podobne argumentuje aj odstupujúci starosta Chorvátskeho Grobu.
„Jedna vec je mať na papieri v územnom pláne pri tristo domoch vyznačenú škôlku, keď nemáme mechanizmus, ako developera prinútiť, aby ju aj musel postaviť,“ vraví Marynčák.
Chorvátskemu Grobu hrozí kolaps, na nafúknutie o tisíce ľudí nie je pripravený Čítajte Investori platiť chcú
Nový poplatok podporujú aj developeri.
„Mal by nahradiť dnešné neoficiálne vyjednávanie investorov s obcami, kde sú aj tak nejaké investície realizované, ale bez jasných pravidiel hneď od začiatku,“ hovorí riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek.
V inštitúte sa združilo vyše tridsať firiem z oblasti stavebníctva, vrátane veľkých investorov ako HB Reavis, Penta investment či J&T.
„Poplatok by odbúral aj súčasné korupčné praktiky,“ tvrdí Nižňanský.
Firmy sa dnes snažia ovplyvniť mestské orgány, aby im odpustili dodatočné investície. Investorov zas podľa neho nezriedka samosprávy tlačia k nezmyselným výdavkom, ktorými podmieňujú súhlas s výstavbou.
Developeri však požadujú, aby bol rozvojový poplatok ohraničený a investične viazaný, ako je to bežné v zahraničí.
„Aby nenastala situácia, že územný plán výstavbu síce umožňuje, ale poplatky ju znemožnia ekonomicky alebo budú použité inak ako na rozvoj lokálnej infraštruktúry,“ tvrdí Suchánek.
Bývalý starosta Marynčák dohodu samospráv a developerov víta, no upozorňuje, že poplatky pre nových investorov nevyriešia staré problémy.
„To, čo sme spôsobili v mestách, je už taký nezvratný a degradačný proces, že si neviem predstaviť tie peniaze, za ktoré by sme to opravili.“
