BRATISLAVA. Ak ste niekedy nadávali na stav ciest, je dosť pravdepodobné, že adresátom vašej výhrady bol samosprávny kraj.
Investície do dopravy predstavujú po stredných školách a sociálnych zariadeniach tretiu najväčšiu položku v rozpočtoch žúp.
Desiatky miliónov eur ročne idú na dotácie prímestskej autobusovej dopravy a na opravy ciest II. a III. triedy, ktoré im štát previedol v roku 2004.
Chýbajú stovky miliónov
Osem žúp dnes spravuje 14-tisíc kilometrov ciest, čo je štyrikrát viac, ako si ponechal štát. Kraje len v tomto volebnom období investovali do ciest 283 miliónov eur.
Takmer štyritisíc kilometrov župných ciest je i tak stále v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Práve pre cesty sa pritom viaceré kraje výrazne zadlžili.
Najviac si požičiaval Trnavský samosprávny kraj, dlh na obyvateľa kraja už presiahol sto eur. Až 72 percent z týchto úverov išlo na financovanie rekonštrukcií ciest.
Trnavský odhad, že na opravy ciest potrebuje ešte 27 miliónov eur, patrí k tým skromnejším.
„Potrebujeme ešte 298 miliónov eur,“ napísala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková.
V Banskobystrickom kraji chýbajúcu sumu odhadli na 260 miliónov, v Bratislavskom na 150 miliónov eur. Týmto krajom by na opravy zďaleka nestačil ani celoročný rozpočet.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že štát na tom nie je lepšie.
„Je fakt, že cesty na Slovensku sú dlhodobo podfinancované a pre nedostatok peňazí sa niekoľko desaťročí zanedbávala ich údržba,“ vraví hovorca Martin Kóňa.
„Ak by sme dnes chceli zrekonštruovať všetky cesty v nevyhovujúcom stave, vyžiadalo by si to niekoľko miliárd eur,“ dodáva.
Kliknutím infografiku zväčšíte
Obce štátu neveria
Oslovení starostovia obcí si nemyslia, že cesty v správe štátu by na tom boli lepšie.
Starosta Vyšného Hrušova Milan Naster spomína, ako cestu III. triedy prechádzajúcu cez obec zničili zosuvy pôdy po povodniach v roku 2010.
„Stálo to asi dva roky, keď premávku riadili semafory iba v jednom profile, ale Prešovský kraj napokon zohnal peniaze z eurofondov a prvú etapu opravy už ukončili.“
Starosta obce Beluša v Trenčianskom kraji Ján Prekop si myslí, že lepšími vlastníkmi ako štát či župa by boli obce.
„Cez našu obec prechádzalo denne 150 až 200 nákladných áut, ktoré vozili kameň na rekonštrukciu železnice. Na kraji však doteraz nedokázali schváliť ani rozpočet a oprava havarijnej cesty sa len odkladá,“ hnevá sa.
Riaditeľ Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja Stanislav Lališ upozorňuje, že štát na župy previedol cesty, viacero vecí však nechal nedotiahnutých.
Tisíce služobných áut jazdiacich po celej krajine platia cestnú daň v bratislavskej župe, kde majú firmy administratívne sídlo.
„Ďalšia vec je, že opravujeme cesty, ale zabúda sa na mosty, ktoré sú často vo veľmi zlom stave,“ vraví.
Čerpanie eurofondov v období 2007 – 2013 bolo podľa neho nastavené tak, že „žiadny most nesplnil finančné limity, ktoré boli na opravu kilometra cesty stanovené“.
Kamióny z okrajových ciest vykážu
Elektronické mýto vytlačilo kamióny na regionálne cesty.
BRATISLAVA. Horský priechod z Ilavy do Čičmian popod najvyšší vrch Strážovských vrchov patrí k obľúbeným trasám cyklistov.
Ak im ju neznechutia kamióny skracujúce si cestu z diaľnice D1 do závodu s nápojmi v Rajeckej doline po nespoplatnenej ceste III. triedy.
Stav ciest II. a III. triedy, ktoré spravujú kraje, sa začal na mnohých úsekoch rapídne zhoršovať po roku 2010.
Vtedy štát zaviedol na cestách vyšších tried elektronické mýto pre kamióny a tie sa tak snažia vysokým platbám vyhnúť práve obchádzkami po vedľajších cestách.
„Podložie týchto ciest nebolo na takúto záťaž stavané a kamióny v nich zanechávajú vyjazdené koľaje,“ tvrdí vedúci strediska Správy a údržby ciest Nitrianskeho samosprávneho kraja v Komárne Richard Strákoš.
Župy majú dnes len obmedzený dosah na zákaz nákladnej dopravy na vlastných cestách a štát preto opakovane vyzývali na riešenie situácie.
Uspeli až v tomto roku, keď vláda schválila vylúčenie dopravy nad 12 ton z ciest III. triedy.
„Takisto sa zvýši aj počet úsekov ciest II. triedy, kam bude mať tranzitná doprava vjazd zakázaný,“ vraví hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Riaditeľ Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja Stanislav Lališ upozorňuje, že štát by mal odstrániť aj ďalšie anomálie.
„Kompetencie v oblasti ciest II. a III. triedy prešli na kraje, pokutovať za znečistenie alebo preťaženie týchto ciest však nemôžeme,“ vraví.
Ak chce kraj dnes zamedziť, aby mu preťažené kamióny ničili cesty, musí si za stovky eur na deň objednať firmu, ktorá vozidlá zváži.
„My s tým máme len náklady, ale výnos z pokút, ktorý by mohol ísť na opravu ciest, ide do štátneho rozpočtu,“ upozorňuje.
Beata
Balogová
