BRATISLAVA. Z každého zaplateného eura, ktoré v roku 2011 odišlo z rozpočtu Slovenska do rozpočtu Európskej únie na výskum a vývoj, sa nám späť vráti cez konkrétne projekty 18 centov.
Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), v ktorej sa úrad zameral na financovanie vedecko-výskumnej činnosti zo zahraničných zdrojov na vybraných slovenských vysokých školách a univerzitách.
O výsledkoch kontroly informuje riaditeľka odboru komunikácie a styku s verejnosťou NKÚ Iveta Bieliková.
Úrad kontroloval 19 vybraných slovenských fakúlt v prvom polroku 2013.
Spomedzi zahraničných zdrojov šlo na vedecko-výskumnú činnosť na kontrolovaných fakultách najviac peňazí práve z Európskej únie.
Zo sumy, ktorá sa nám z jedného eura vloženého do rozpočtu Únie vráti, vyplýva, že Slovensko je "čistým prispievateľom do rozpočtu Únie na vedu a výskum", tvrdí NKÚ.
V súčasnosti ide o program Únie s názvom 7. rámcový program pre výskum a vývoj. V programovom období 2014-2020 sa pripravuje nástupca tohto programu, a to program Horizont 2020. Jeho rozpočet by mal byť 70 mld. eur oproti súčasnému rozpočtu 50,52 mld. eur.
Z metodiky ministerstva financií však vyplýva, že ak sa zvýši rozpočet programu, zvýši sa aj príspevok Slovenska, ktorý budeme musieť platiť do rozpočtu Únie, upozorňuje NKÚ.
Kontrolný úrad vidí neefektívne ministerstvo
NKÚ vo svojej správe konštatuje, že spôsob, ktorým ministerstvo školstva podporuje získavanie zahraničných grantov pre výskum na verejných vysokých školách, nie je efektívny.
Napriek tomu, že verejné vysoké školy sú významným hráčom pri získavaní zahraničných grantov na výskum a vývoj, ministerstvo školstva nemá pripravený vhodný systém, ktorý by sa na to špecializoval, tvrdí kontrolný úrad.
NKÚ vo výsledkoch kontroly konštatuje, že na Slovensku chýba model, ktorý by definoval, aký finančný nástroj a ako prispieva k vedecko-výskumnému pokroku.
"Ministerstvo školstva nemá informácie o tom, ako prispievajú programy vedecko-výskumných projektov na plnenie prioritných cieľov vedecko-výskumnej činnosti v SR," konštatuje úrad.
Na Slovensku sme síce zaznamenali nárast výdavkov na výskum a vývoj, ako aj jeho nárast z podielu HDP, no napriek tomu patríme medzi krajiny Únie s najmenšími výdavkami na výskum a vývoj v pomere k HDP.
V roku 2011 mali nižší relatívny objem výdavkov na výskum a vývoj ako Slovensko (0,68%) v rámci Únie iba Bulharsko (0,57%), Cyprus (0,48%) a Rumunsko (0,48%), pripomína NKÚ.
Najúspešnejší sú v Trnave a Ružomberku
Podľa výsledkov kontroly najväčší objem peňazí zo zahraničných grantov získala Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave, a to viac ako štyri milióny eur.
Najúspešnejšou fakultou v počte získaných projektov na vedecko-výskumnú činnosť zo zahraničia je Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku. Tá získala 27 zahraničných grantov v oblasti výskumu a vývoja.
"Špecifikom je, že fakulta nemala ani jeden zahraničný grant z Únie, ale špecializovala sa na granty financované menšími programami a nadáciami z Európy a USA," uvádza NKÚ.
Päť slovenských fakúlt z 19 kontrolovaných dokázalo pokryť 86 percent objemu zdrojov zo všetkých zahraničných grantov. Dve fakulty nemali schválený žiadny projekt v rámci kontrolovaného obdobia.
Celkový objem získaných peňazí zo zahraničia na 19 fakultách je približne 14, 9 milióna eur.
NKÚ pri kontrole definoval 13 odporúčaní pre ministerstvo školstva a 31 odporúčaní pre kontrolované fakulty verejných vysokých škôl.
