BRATISLAVA. Občianske združenie Slovenská sieť proti chudobe žiada prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Agentúru SITA o tom informovala predsedníčka združenia a sociologička Zuzana Kusá.
V liste prezidentovi pripomína, že jeho predchodca Rudolf Schuster v roku 2003 nepodpísal pôvodný reformný zákon o pomoci v hmotnej núdzi a po jeho opätovnom schválení v parlamente sa obrátil na Ústavný súd SR.
"Veríme, že odboru legislatívy a milostí Vašej Kancelárie a Vám osobne sú známe závažné argumenty, ktoré hovoria o možnom rozpore tejto novely s Ústavou Slovenskej republiky a so záväzkami, ktoré vyplývajú z podpisu medzinárodných zmlúv ako Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach či Charta základných práv Európskej únie a ďalšie," píše sa v liste prezidentovi. K argumentom patrí podozrenie zo zavádzania nútenej práce.
Novelu posúdi aj Ústavný súd
Novela totiž podľa združenia človeku odníma právo slobodne sa rozhodnúť, či ponúkanú prácu príjme, keďže jej odmietnutie má za následokexistenčné ohrozenie. Slovenská sieť proti chudobe upozorňuje aj na fakt, že sa v rokoch 2010 až 2012 dávky nevalorizovali, čím sa fakticky zhoršila materiálna situácia odkázaných domácností. Novela je podľa niektorých opozičných politikov a podľa niektorých mimovládnych organizácií protiústavná.
Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina podľa novely nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej˙núdzi. Rodina však bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, tak suma sociálnych dávok klesne zo 156 eur na 36 eur.
Pollák: Nie je dôvod na obavy
Vládny splnomocnenec pre rómske komunity a poslanec NR SR za OĽaNO Peter Pollák však za novelou stojí a hovorí, že po zavedení zákona do praxe bude platiť pravidlo "bez práce nie sú koláče".
Dodáva, že "žiadnemu sociálne odkázanému človeku neuškodí týždenne osem hodín práce verejnoprospešného charakteru". Týmto osobám to podľa neho pomôže získať zručnosti a poznatky, ktoré môžu neskôr využiť pri hľadaní práce."Nie je dôvod obávať sa, že tento zákon je protiústavný," dodal.
Schuster zákon o pomoci v hmotnej núdzi podpísal 3. decembra 2003. Po nadobudnutí jeho účinnosti však 18. marca 2004 podpísal návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Zákon totiž podľa neho negarantoval každému občanovi v hmotnej núdzi ústavné právo na poskytnutie takej pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Veril tiež, že zákon bol v rozpore s Listinou základných práv a slobôd ako aj s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Kusá v liste Gašparovičovi píše, že sa Schuster, bohužiaľ, neodvolal na ústavný článok o ľudskej dôstojnosti.
