Ministerstvo práce navrhovalo štátny príspevok pre súkromné zariadenia sociálnych služieb. Ich finančná podpora však ostane aj naďalej na župách.
BRATISLAVA. Župy dávajú ročne na zariadenia sociálnych služieb milióny eur. Ide najmä o domovy sociálnych služieb, ktoré sú v ich správe.
Napriek tomu všetky župy tvrdia, že pre krízu a zníženie podielu z výberu daní fyzických osôb, ktoré sú ich hlavným príjmom, nemôžu zariadenia na svojom území financovať tak, ako by potrebovali. A už vôbec zakladať nové.
„Znížením podielových daní pre regionálnu samosprávu sa celkovo skomplikoval systém financovania kompetencií krajov vrátane sociálnych služieb,“ vraví Hana Danová, hovorkyňa žilinskej župy.
Kým do konca roku 2011 dostávali župy z dane z príjmu fyzických osôb 23,5 percenta, od roku 2012 je to len 21,9 percenta.
Najviac dáva Žilina
Kto čo spravuje
Župy spravujú najmä domovy sociálnych služieb. Poskytuje sa v nich pomoc ľuďom, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc alebo sú zdravotne postihnutí.
Župy majú aj zariadenia pre seniorov, ktoré zvyčajne spravujú mestá a obce. Sú v nich prevažne dôchodcovia.
Vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb je vyše 38.tisíc ľudí.
Na miesto v nich čaká vyše štyritisíc ľudí.
Tento rok vyčlenila najviac peňazí na sociálne služby žilinská župa – vyše 29 miliónov eur. V svojej správe má 25 zariadení.
Napriek zlej finančnej situácii ako jediná zo žúp uviedla, že plánuje otvoriť na začiatku budúceho roku nové zariadenie pre mužov s duševným postihnutím v Liptovskom Hrádku. Bude mať 81 lôžok.
V prepočte na počet zariadení sociálnych služieb vo svojej pôsobnosti dávajú veľa peňazí na sociálne služby aj bratislavská a košická župa.
Bratislava dala tento rok pre pätnásť svojich zariadení do tejto oblasti takmer 24 miliónov a Košice so svojimi trinástimi zariadeniami takmer 22 miliónov eur.
Naopak najmenej peňazí na svoje zariadenia sociálnych služieb na tento rok vyčlenili v trenčianskej župe. Iba vyše 13 miliónov eur.
Hovorkyňa kraja Vlasta Henčelová to vysvetľuje rozpočtovým provizóriom. Župa má v svojej pôsobnosti 26 zariadení.
Najviac, až 29, ich má banskobystrická župa, ktorá na bežné výdavky v sociálnej oblasti vyčlenila tento rok takmer 24 miliónov eur.
Náklady na svoje zariadenia podľa hovorkyne Moniky Pastuchovej znížila ešte v roku 2011 tým, že administratívne zlúčila 21 zariadení, z ktorých vzniklo osem nových.
„Uvedeným krokom došlo k zlúčeniu obslužných činností ako strava, zásobovanie, pranie, ekonomické činnosti a k medziročnej úspore približne 785-tisíc eur,“ vysvetľuje Pastuchová.
Márna nádej
Župy majú podľa zákona prispievať aj na neverejné zariadenia sociálnych služieb. Od nového roka im mal pomôcť štát.
Ministerstvo práce navrhovalo novelu zákona o sociálnych službách, podľa ktorej mal štátny rozpočet prispievať súkromným poskytovateľom sociálnych služieb. Proti tomu sa podľa hovorkyne bratislavskej župy Ivety Tyšlerovej postavilo ministerstvo financií.
V návrhu novely, ktorá išla do vlády a momentálne je v druhom čítaní v parlamente, už tento príspevok štátu nefiguruje.
„Pre kraj by to znamenalo, že by v rámci svojho rozpočtu mohol ušetriť časť finančných prostriedkov, zhruba vo výške 1 650 000 eur,“ vraví o výške ušetrenej sumy banskobystrická župná hovorkyňa, keby návrh nevypadol z novely.
Práve túto sumu vyčlenila banskobystrická župa na neverejné zariadenia sociálnych služieb.
Najviac, vyše šesť miliónov, na tieto zariadenia v tomto roku dala košická župa. Takmer rovnakú sumu vyčlenila vlani aj bratislavská župa. Pre tento rok údaj neuviedla.
Šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková, ktorá v župných voľbách kandiduje v Bratislavskom kraji ako nezávislá, vraví, že bratislavská župa podporuje súkromné zariadenia najlepšie zo všetkých krajov.
Nedobytné pohľadávky
Financovanie zariadení sociálnych služieb sťažujú aj nedobytné pohľadávky žúp voči niektorým klientom.
Šéfka odboru sociálnych vecí nitrianskej župy Miluša Budayová vysvetľuje, že mnohí dôchodcovia majú nižší dôchodok, ako je poplatok za pobyt v sociálnom zariadení.
Oni ani ich príbuzní nemajú ďalšie peniaze alebo majetok, z ktorého by mohli tento rozdiel doplatiť. Musí tak urobiť župa zo svojho rozpočtu.
Tieto peniaze od klienta či jeho príbuzného už župa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neuvidí.
Výška pohľadávok v nitrianskej župe mesačne podľa Budayovej presahuje 63-tisíc eur. Ročne je to približne 762-tisíc eur. V tejto sume sú podľa šéfky odboru aj vymožiteľné pohľadávky. Koľko sa podľa nej podarí vymôcť, je otázne.
Župy zaťažujú agresívni klienti
Ministerstvo zdravotníctva nevie, kedy vznikne detenčné zariadenie, kde by sa vedeli postarať o duševne chorých a násilných ľudí.
BRATISLAVA. Sú agresívni, psychicky chorí a potrebujú špeciálnu starostlivosť. Tri z ôsmich žúp uviedli, že medzi najpálčivejšie problémy v sociálnej oblasti patrí starostlivosť o takýchto klientov.
Keďže u nás pre nich neexistuje špecializované zariadenie, starostlivosť je na pleciach samosprávnych krajov.
„Na Slovensku neexistuje zabezpečenie občanov, ktorí majú závažnú duševnú poruchu, pre ktorú sú nevyspytateľní v oblasti ohrozovania života a zdravia spoluobčanov,“ vraví Miluša Budayová, šéfka odboru sociálnych vecí nitrianskej župy.
"Pri posúdení občana v odkázanosti sa aj takýto občan stáva odkázaným na poskytovanie sociálnej služby, ale zároveň máme v zákone o sociálnych službách obmedzenie, ktoré pojednáva o tom, že nie je možné ho obmedziť fyzicky ani psychicky, resp. kedy je možné ho takto obmedziť," dodáva.
O náraste klientov s psychiatrickými diagnózami a závislosťami hovorí aj Zuzana Jusková, šéfka sociálnych vecí košickej župy.
Obidve volajú po zriadení detenčných centier pre týchto ľudí. Na Slovensku neexistuje ani jedno. Jeho vybudovanie je úlohou najmä pre ministerstvo zdravotníctva.
Martina Lidinská z jeho tlačového oddelenia nevedela špecifikovať ani približný termín, kedy by mohlo byť vybudované. Jeho realizácia sa už roky odkladá.
Bratislave štát nedá peniaze na opatrovateľov
Podpora opatrovateľov v regiónoch už mala fungovať. V novembri len uverejnia výzvy pre poskytovateľov starostlivosti.
BRATISLAVA. Ľudia, ktorí potrebujú sociálnu pomoc, by mali prioritne zostávať doma, kde sa o nich postarajú opatrovatelia. Iba v nevyhnutných prípadoch by mali ísť do zariadení sociálnych služieb.
Takýto cieľ má ministerstvo práce a sociálnych vecí, ráta s tým aj novela zákona o sociálnych službách, ktorá sa momentálne nachádza v parlamente v druhom čítaní.
„Chceme, aby ľudia zotrvali v domácom prostredí,“ povedala v auguste pri predstavovaní návrhu novely zákona Lýdia Brichtová, riaditeľka odboru sociálnych služieb ministerstva.
Opatrovateľskú starostlivsť v domácnosti využíva vyše 12-tisíc ľudí.
Platiť by mal štát
Na podporu opatrovateľov by podľa ministerstva mali ísť peniaze z Národného projektu Podpora opatrovateľskej služby.
Ide o balík 28 miliónov eur, do ktorého pôjdu zdroje najmä z Európskeho sociálneho fondu.
Na tieto financie však nebudú mať nárok poskytovatelia v Bratislavskom kraji, ktorý ako jediný na Slovensku nemôže na to čerpať peniaze z eurofondov.
„Opakovane sme na rôznych fórach a výboroch na ministerstve žiadali jeho vedenie a osobne aj pána ministra Jána Richtera, aby hľadali a navrhli spôsob, ako podporiť rozvoj opatrovateľskej služby aj v Bratislavskom samosprávnom kraji,“ vraví jeho hovorkyňa Iveta Tyšlerová. Župa podľa nej navrhovala formu dotácie.
„Minister ani neprejavil záujem, aby opatrovateľskú službu v Bratislavskom kraji podporil,“ tvrdí Tyšlerová.
Ministerstvo vraví, že Bratislavský kraj nemá na podporu nárok.
Čakať musia aj inde
Peniaze z projektu, v rámci ktorého má byť vytvorených 1600 opatrovateľských miest, sa však nateraz vzďaľujú aj ostatným krajom a mestám.
Pôvodne mal byť projekt podľa hovorcu ministerstva Michala Stušku zazmluvnený v septembri a tento mesiac už z neho mali prví poskytovatelia čerpať peniaze.
„Projekt je vo finálnej fáze, výzva by mala byť uverejnená v priebehu novembra,“ uviedol Stuška v utorok.
Na opatrovateľskú službu dostávajú podľa ministerstva od štátu peniaze mestá a obce. Niektoré ich však využívajú na iný účel, a tak si záujemcovia o ňu musia niekedy platiť za jednu hodinu až osem eur.
Beata
Balogová
