Na stredné školy sa v niektorých župách prihlásilo o štvrtinu menej žiakov ako v roku 2009.
BRATISLAVA. Budova školy a internátu Strednej odbornej školy technickej v Istebnom je od septembra opustená. Správca odhlásil plyn, z vodovodov vypustil vodu a zamkol dvere.
Školu, kde sa učili budúci programátori obrábacích a zváracích strojov, od nového školského roka zlúčili s podobnou školou v Kňažej, ktorá je vzdialená asi desať kilometrov.
V Istebnom na konci školského roka hromadne prepúšťali.
„Bolo prepustených vyše dvadsať zamestnancov, do Kňažej prešlo deväť pedagogických zamestnancov,“ hovorí zástupca riaditeľa zlúčenej školy Branislav Urban.
Žilinský samosprávny kraj dúfa, že mu spojenie škôl a odchod učiteľov ušetrí peniaze.
„Bol to proces, ktorý sa ťahal niekoľko rokov,“ hovorí Urban. Župa podľa neho neustále ohlasovala, že je „neúnosné financovať dve podobné školy, v ktorých sa navyše neustále znižuje počet žiakov“.
Učňom zatvorenie školy život príliš neskomplikovalo, väčšina pochádza z okolitých obcí a rozdiel medzi dochádzaním do Kňažej či do Istebného nie je veľký.
Nemajú koho učiť
Rovnaká situácia ako na Orave je po celom Slovensku.
V poslednom volebnom období župy zrušili či zlúčili asi štyridsať stredných škôl. Dôvod je všade rovnaký: počet žiakov na stredných školách neustále klesá.
„Hlavnými príčinami zníženia počtu škôl bolo značné zníženie počtu žiakov, nedostatočný záujem o štúdium na týchto školách, vysoké náklady súvisiace s prevádzkou budov a nízky dopyt trhu práce o absolventov týchto stredných škôl,“ potvrdzuje hovorkyňa žilinskej župy Hana Danová.
Najviac žiakov ubudlo v Trenčianskom a Trnavskom samosprávnom kraji. Od posledných župných volieb ich chodí na stredné školy, ktoré župy spravujú, o štvrtinu menej.
V absolútnych číslach riaditelia škôl v každom kraji zapísali do tried o šesť až osemtisíc stredoškolákov menej.
Školy škrtali po desiatkach
Menej žiakov znamená menej stredných škôl. Od roku 2009 ich najviac zrušili v košickej župe. Z pôvodných 78 si nechali iba 64 škôl.
Výdavky na stredné školstvo pritom patria k najväčším položkám v župnom rozpočte.
Podľa analýzy inštitútu INESS minie napríklad spomínaná košická župa ročne na jedného obyvateľa 210 eur. Až takmer 80 z nich ide na školstvo.
V ostatných župách je to často ešte viac, celkovo náklady na školy tvoria okolo 40 percent župného rozpočtu.
Podobne ako v ostatných župách spravili v Košiciach najväčší zásah do siete škôl už v minulosti. Od roku 2002 ich zrušili až 54.
Podobne veľké číslo v odpovedi pre SME poslali aj z Nitry či Banskej Bystrice. V prvej župe ich doteraz zrušili 45, druhej až 62.
Dnes župy rušenie škôl viac zvažujú, boja sa, žeby niektorí žiaci nemali do škôl ako dochádzať.
„Je to najmä v menších mestách, kde je vzdelávanie z pohľadu financovania málo efektívne, ale z hľadiska dostupnosti nie je možné školy rušiť, pokiaľ sa nezavedú napríklad školské autobusy,“ píše vo svojej analýze Banskobystrický samosprávny kraj.
Trieda na Luniku IX
Župy sa snažia byť kreatívne a nájsť spôsob, ako pre školy osloviť čo najviac žiakov bez toho, aby museli platiť prevádzku veľkých a drahých budov.
V košickej župe si preto vymysleli vysunuté triedy pre stredoškolákov zo sociálne slabších rodín.
Na Strednej odbornej škole na Kukučínovej ulici v Košiciach takto študuje až 200 žiakov. Triedy majú v Kecerovciach, Veľkej Ide aj na sídlisku Lunik IX.
Lepšie bude v roku 2016
Nádej na zmenu trendu župy nevidia, v najbližších rokoch bude počet žiakov stále klesať. Demografický vývoj by sa mohol podľa štatistík obrátiť až v roku 2016.
„Ale aj tu vidíme ohrozenia, pretože očakávame nárast počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ povedala hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková.
„Bude na jednotlivých školách, aby sa aktívnejšie angažovali a aj mladým ľuďom zo znevýhodneného prostredia dali možnosť pripraviť sa na uplatnenie v praxi.“
Školákov lákajú na priemyslovky
V župách chcú, aby sa žiaci presunuli z gymnázií na odborné školy. Lákajú na spoluprácu s fabrikami.
BRATISLAVA. Školy majú učiť teóriu a firmy prax, vyhlasoval nedávno minister školstva Dušan Čaplovič. Župy sa snažia jeho želaniu vyhovieť.
Stredné odborné školy, ktoré spravujú, chcú nasmerovať na väčšiu spoluprácu s firmami v regiónoch.
Niektorým sa to aj darí. Problémom však je, že aj keď učni dochádzajú na prax do niektorých veľkých závodov, málokedy v ňom chcú zostať aj pracovať.
„Mladí majú priveľké očakávania,“ myslí si riaditeľ Strednej odbornej školy v Trnave Anton Talač.
Školia ľudí pre Peugeot
Talačovu školu dáva župa za vzor toho, ako by školy mali s firmami spolupracovať.
Trnavská automobilka PSA Peugeot vo svojich priestoroch vybudovala moderné učebne za niekoľko miliónov korún. Zaškoľovala v nich nových zamestnancov, dnes slúžia aj študentom školy.
„Vďaka týmto peniazom sa nám podarilo vybaviť učebne zariadeniami, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť,“ hovorí Talač.
Škola posiela svojich študentov do Peugeotu aj na prax, každé dva týždne tam strávia šesť hodín. Napriek tejto spolupráci končí pri linkách továrne Peugeot veľmi malé percento absolventov školy.
Firma by pritom o študentov stála. „No oni k montážnej linke nastúpiť nechcú, ak si môžu vybrať, nájdu si radšej prácu inde,“ dodáva Talač.
Župy aj tak odbornému vzdelávaniu veria. V posledných rokoch spustili množstvo projektov, ktoré majú prilákať mladých ľudí z gymnázií na priemyslovky.
Odbor vymysleli s firmou
V Bratislave a Nitre založili centrá odborného vzdelávania, v Banskobystrickom samosprávnom kraji vymysleli úplne nový študijný odbor, ktorý pripravili spolu s ľuďmi zo zvolenského Continentalu.
Stredoškoláci z Technickej akadémie trávia vo fabrike niekoľko hodín týždenne.
„Žiaci získajú praktické zručnosti, ktoré im v škole nemôžeme odovzdať, pretože máme zastaraný strojový park. Počítačom riadené stroje sú finančne veľmi náročné a škola ani zriaďovateľ na to nemajú peniaze,“ povedal o praxi v Continentale riaditeľ školy Ján Marko.
S niekoľkými firmami v regióne spolupracuje elektrotechnická škola v Liptovskom Hrádku.
„Od spoločností, v ktorých pracujú, dostávajú možnosť uzavrieť dohodu o zamestnaní ešte pre maturitou,“ vysvetľuje Hana Danová zo žilinskej župy.
V košickej župe sa rozhodli zmeniť aj zameranie gymnázií. Vzdelávanie sa snažia prispôsobiť odborom, ktoré ponúkajú napríklad fakulty košickej Technickej univerzity.
Beata
Balogová
