„Chudoba sa týka väčšiny Rómov, no nielen ich. Je to aj preto, lebo súčasný prebujnený sociálny systém spravil chudobu výnosnou. Musíme zabezpečiť, aby východiskom z chudoby neboli sociálne dávky, ale zamestnanie.“
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Ministerstvo práce je jedným z rezortov, ktoré si naliehavo žiadajú drahé a komplikované reformy. Najväčším problémom sú dôchodcovia, ktorým pri súčasnom systéme hrozí, že po kolapse dnešného penzijného systému zostanú bez peňazí. Penzijná reforma je však len jedným z krokov, ktoré musí nový minister práce, sociálnych vecí a rodiny ĽUDOVÍT KANÍK urobiť. Čaká ho napríklad zmena Zákonníka práce či zamedzenie zneužívaniu sociálnych dávok. Vďaka týmto reformám by mali klesnúť verejné výdavky, čím sa vytvorí priestor na znižovanie daní a odvodov.
Čaká nás jedna z najdôležitejších reforiem - zmena penzijného systému. Ako bude vyzerať váš návrh?
„Musíme prejsť zo súčasného priebežného systému na systém sporenia na osobných účtoch. Teraz je to tak, že všetci platíme odvody a tieto peniaze Sociálna poisťovňa okamžite vypláca dôchodcom. Keďže počet dôchodcov vďaka demografickému vývoju rastie, pomer medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou sa vyvíja nepriaznivo. Dnešná úroveň priemerného dôchodku je štyridsať percent z priemernej mzdy, o dvadsať rokov by to bolo iba dvadsať percent. Preto zavedieme systém osobných účtov, na ktorých si bude každý individuálne sporiť a v starobe bude z týchto peňazí žiť.“
Nadviažete na ideu svojho ľavicového predchodcu a budete pokračovať v budovaní zmiešaného penzijného systému, alebo pod vašou taktovkou fond priebežného vyplácania dôchodkov úplne zanikne?
„To závisí od peňazí, ktoré budeme mať k dispozícii. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby sme mohli hneď prejsť na systém osobných účtov a starý systém zrušiť. Z niečoho však treba vyplácať dnešných dôchodcov. Bude to hlavne z privatizačných príjmov. Považujem za maximálne sociálne spravodlivé, že dnešní dôchodcovia, ktorí štátne podniky kedysi budovali, dostanú peniaze za ich predaj vo forme dôchodkov. To naopak umožní produktívnemu obyvateľstvu, aby mohlo systém do budúcnosti zreformovať. Zatiaľ máme na reformu 65 miliárd korún (za SPP), ale privatizujeme ďalej, napríklad energetiku. Takže čakáme ďalšie peniaze. Je však pravdepodobné, že oba systémy budú prebiehať ešte nejaký čas súčasne. Časť odvodov teda bude asi ďalej smerovať aj do starého systému.“
Aký bude ten pomer?
„Opakujem, že to bude závisieť od peňazí. Budem však presadzovať, aby ľudia už od začiatku odvádzali čo najviac peňazí na svoje osobné účty. Prikláňam sa teda k tomu, aby bol pomer odvodov v prospech osobných účtov.“
Ministerstvo práce pred tromi mesiacmi navrhlo zriadiť štátny investičný výbor, ktorý by namiesto ľudí rozhodoval o toku ich investícií. Zavrhli ste už túto formu regulácie?
„So žiadnym investičným výborom nepočítam. Akémukoľvek sociálnemu inžinierstvu sa chcem vyhnúť. Bude však potrebné vytvoriť veľmi prísne kritériá, ktoré budú musieť dôchodkové sporiteľne dodržiavať. To je prioritou.“
Spomedzi koľkých správcov penzijných fondov si budú môcť ľudia vyberať?
„To necháme na trh. No vzhľadom na prísnosť kritérií neočakávam, že dôchodkových sporiteľní bude nejako veľa. Sme primalá krajina na to, aby sa tu uživili desiatky správcov penzijných fondov. Hlavné slovo však bude mať trh.“
Kedy chcete dôchodkovú reformu predstaviť vláde?
„Čo najskôr. Je to zložitý problém, ktorý treba riešiť dôkladne.“
Bude to ešte v prvej polovici volebného obdobia?
„Celkom určite.“
OECD nám odporúča predĺžiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov a sprísniť kritériá odchodu do invalidného dôchodku. Poslúchnete tieto rady?
„Čo sa týka dôchodkového veku, táto otázka je pri mojej vízii reformy úplne zbytočná. V novom systéme si ľudia sami zvážia, či majú na osobnom účte dosť peňazí, aby mohli odísť do dôchodku. Bude tam však nejaká hranica, aby mali aspoň na zákonom stanovenú minimálnu výšku dôchodku. To sa dá veľmi ľahko vypočítať.
A k tým invalidným dôchodkom: Uvedomujeme si, že sa táto inštitúcia často zneužíva. Svedčia o tom priepastné rozdiely v štatistikách invalidných dôchodkov medzi jednotlivými regiónmi. Naznačuje to aj určitú mieru korupcie. Niečo s tým budeme musieť urobiť.“
Sociálnym problémom je aj Zákonník práce, ktorý obmedzil flexibilitu pri tvorbe pracovno-právnych vzťahov. Budete ho meniť?
„Určite áno, bude to jeden z prvých krokov. Súčasný Zákonník práce obmedzuje možnosti predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov pri zamestnávaní. Je tak jednou z prekážok pri znižovaní nezamestnanosti. Nový Zákonník práce takisto zmení postavenie odborov, ktoré už nebudú môcť tak výrazne vstupovať do procesu zamestnávania.“
Viaceré medzinárodné organizácie nám vyčítajú prihustú, a teda pridrahú sociálnu sieť, ktorá nemotivuje ľudí k práci. Budú sociálne dávky či podpora v nezamestnanosti nižšie, ako sú teraz? Alebo chcete radšej zvýšiť ich adresnosť a zamedziť ich zneužívaniu?
„Prikláňam sa k tej druhej alternatíve. Musíme v prvom rade posunúť sociálnu pomoc z pasívnej polohy do aktívnej podpory ľudí, ktorí chcú pracovať.“
Či chcete alebo nie, váš rezort musí riešiť aj sociálne problémy pol milióna Rómov, ktorí žijú často pod hranicou chudoby. Máte nejaký liek na tento problém?
„To nevyrieši jedna vláda. Rómovia sú téma na niekoľko volebných období a týka sa viacerých rezortov. Ja z pozície ministra práce nechápem samotných Rómov ako problém. Ten skôr vidím v chudobe ako takej. Áno, súhlasím, že chudoba sa týka väčšiny Rómov, no nielen ich. Je to aj preto, lebo súčasný prebujnený sociálny systém spravil chudobu výnosnou. Musíme zabezpečiť, aby východiskom z chudoby neboli sociálne dávky, ale zamestnanie. Sociálnu politiku budeme viesť tak, aby sa aj chudobní ľudia s obmedzenými možnosťami mohli zaradiť do produktívneho života.“
Ľudia dali v posledných voľbách najavo, že chcú radikálne reformy. Aj preto vyhrala pravica. Sociálne reformy by mali vytvoriť priestor na znižovanie verejných výdavkov, na čo by mal nadviazať pokles sociálnych odvodov a daní. Kedy?
„To je dobrá otázka. Uvidíme, ako rýchlo tie reformy spravíme. Až potom sa vytvorí priestor na znižovanie daní či odvodov. Vidím to však na postupný proces, ktorý na seba nenechá dlho čakať. Netýka sa to však len môjho rezortu.“
O kresle ministra práce sa v súvislosti s potrebou radikálnych reforiem hovorí ako o elektrickom. Čo myslíte, ako dlho na ňom vydržíte?
„Myslím, že elektriny znesiem dosť. Samozrejme, po určitú hranicu. Tá je však vysoká. Dúfam, že budem mať podporu vládnej koalície a parlamentnej väčšiny.“
TOMÁŠ VELECKÝ
