1. Môj hlas pre KSS bol predovšetkým hlasom protestným. Môj vzťah k tejto strane je kritický - pravda, úplne inak než napríklad vzťah konzervatívcov - stále to však bola pre mňa najmenej neprijateľná strana zo všetkých, ktoré mali šancu dostať sa do parlamentu.
2. Režim pred rokom 1989 nepovažujem za dobrý. Nepopieram ani zločiny stalinizmu, ani porušovanie mnohých práv a slobôd v ére normalizácie. Podľa mňa však jeho najväčším hriechom bola diskreditácia ideálov marxizmu a socializmu, čo vyvolalo dodnes trvajúcu protireakciu v podobe nekritického obdivu trhu a kapitalizmu. Na druhej strane nemožno prehliadať druhú stránku veci, civilizačné povznesenie dovtedy veľmi zaostalých regiónov, pozitíva pre materiálne podmienky väčšiny, hoci nedostatočné a často polovičaté.
3. Režim po roku 1989 však považujem za ešte horší. Ak niekoho nemilosrdne prepustia v päťdesiatke, je krajne cynické od neho žiadať, aby sa narýchlo rekvalifikoval a začal nový život; „božské“ zákony trhu vyprodukovali množstvo podobných tragédií. Právo je vymožiteľné pre tých, ktorí ho vedia zaplatiť a sudcov poriadne podplatiť. Cestovať môžu tí, ktorí na to majú (ja už niekoľko rokov dovolenkujem iba na Slovensku). Podobných príkladov je nekonečné množstvo. Fetišizácia trhu, práva silnejšieho, širokých lakťov, chamtivosti a sociálneho egoizmu pôsobí stále väčšiu chudobu väčšiny a blahobyt úzkej menšiny. Naozaj toto v menej „svetlejších zajtrajškov“ chceme?
4. Vstup do EÚ (nie do NATO!) je nádejou. Pre mňa však z iného dôvodu: z dôvodu možnosti napojiť sa na silnejúce nové sociálne hnutia a z dôvodu nádeje, že globálny sociálny konflikt v európskom rozmere dopadne úplne ináč, než si to predstavuje naša pravica.
Autor: TOMÁŠ HORKAYhudobník, publicista

Beata
Balogová
