l ekonómku, ktorú nominovala SDĽ, a ľavičiari takmer vyvolali škandál.
Podobných problémov medzi stranami vládnej koalície bolo veľa. Posty v štátnych inštitúciách a podnikoch, v ktorých mal štát vplyv, boli rozdelené od šéfov až po ich zástupcov takmer výhradne podľa politického princípu. Existovala presná mapa, ktorá určila, ktorá strana nominuje prednostu okresného úradu či jeho zástupcu.
Hádky boli pri straníckom obsadzovaní najvyšších miest vo Fonde národného majetku, ale aj pri spore okolo Slovenského pozemkového fondu, ktorý mal pripadnúť SMK, no minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš (SDĽ) tvrdošijne odmietal nominovať na túto funkciu človeka z SMK. Dlho nebolo vyriešené obsadenie šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý si robila nárok SOP.
Tradíciu delenia krajiny podľa nárokov politických strán založila Mečiarova vláda po roku 1994. V januári 1995 začala vtedajšia Mečiarova vládna koalícia tvoriť na úrovni okresov takzvané akčné päťky. Pätica zástupcov jednotlivých koaličných strán písomne rozhodovala o obsadení postov v úradoch, rozdeľovali sa dokonca aj také posty ako riaditeľka miestnej knižnice.
Je pravdepodobné, že súčasná vládna koalícia povymieňa minimálne ľudí, ktorých pred štyrmi rokmi nominovali SDĽ a SOP. (rf)
