Slovensko nemá ani podľa nového návrhu nárok na kompenzácie od EÚ
Brusel 17. októbra (TASR) - Dánske predsedníctvo v EÚ predložilo nový
návrh príjmov a výdavkov budúcich členských štátov do rozpočtu únie,
v ktorom mierne znížilo platby pre Slovensko a ďalšie krajiny
v prvých rokoch členstva.
Slovensko má však aj podľa nových výpočtov dostávať hneď od
vstupu z rozpočtu viac peňazí ako bude doňho prispievať, takže nebude
mať nárok na kompenzačné platby.
Proti tomu už dávnejšie vyjadrili námietky slovenskí
predstavitelia. Nepáči sa im, že EÚ sa snaží "umelo" zvyšovať platby
novým členom v prvom roku, čo by zdanlivo vylepšilo ich rozpočtovú
situáciu a znížilo nárok na kompenzácie.
V predchádzajúcom návrhu počítalo Dánsko s poskytnutím
16-percentnej zálohovej platby pre nových členov zo štrukturálnych
fondov, pričom platná legislatíva EÚ hovorí len o siedmich percentách.
Okrem toho navrhovalo vyplatiť novým členom už v prvom roku
štyri percentá z priemerných ročných finančných prísľubov na roky
2004-06 zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu už v prvom roku.
Teraz Dánsko znížilo túto sumu na tri percentá, čím sa mierne znížili
platby v prvom roku.
Slovensko by tak malo v prvom roku členstva 2004 dostať od EÚ
417 miliónov eúr, zatiaľ čo podľa minulého návrhu to bolo 423
miliónov. Zaplatiť do rozpočtu by SR mala 287 miliónov a čistá
rozpočtová bilancia by tak bola 130 miliónov eúr (podľa minulého
návrhu 136 miliónov).
Rok pred vstupom do únie - v roku 2003 - bude Slovensku
z predvstupovej pomoci patriť 123 miliónov eúr. V prvom roku členstva
v EÚ získa teda SR o sedem miliónov eúr viac ako pred vstupom.
Znamená to, že nebude mať nárok na rozpočtové kompenzácie. Tie
navrhuje Dánsko poskytnúť len krajinám, ktoré budú na tom po vstupe
finančne horšie ako pred vstupom. Týka sa to Českej republiky,
Slovinska, Malty, Cypru a Maďarska.
V druhom roku členstva má Slovensko získať 533 a zaplatiť 291
miliónov eúr. Pozitívna bilancia tak dosiahne 241 miliónov, čo bude
o 118 miliónov eúr viac ako pred vstupom. V roku 2006 dostane SR 671,
zaplatí 302 a skončí s bilanciou 369 miliónov eúr. To bude už o 246
miliónov eúr viac ako pred vstupom do EÚ.
Problémom však je, že väčšina peňazí bude z tzv. štrukturálnych
akcií. Pre ich čerpanie je nevyhnutné vytvoriť dobré projekty
a vybudovať kvalitné a efektívne inštitúcie. Slovensko by preto zo
začiatku uprednostnilo radšej menej prostriedkov zo štrukturálnych
fondov a vyššie kompenzácie, ktorých čerpanie je jednoduchšie.
Novým dánskym návrhom sa tento týždeň zaoberajú veľvyslanci
členských štátov EÚ. Na budúci týždeň v utorok budú o rozpočtových
otázkach rokovať v Luxemburgu ministri zahraničia a vo štvrtok
a piatok (24.-25. októbra) na summite v Bruseli by mali lídri
pätnástky schváliť definitívne spoločné stanovisko EÚ k tejto otázke.
To chcú 28. októbra predložiť na minisummite v Kodani lídrom
kandidátskych krajín.
V rakúskom Burgenlande zadržali 33 ilegálnych emigrantov
Eisenstadt 17. októbra (TASR) - V rakúskom Burgenlande zadržali
príslušníci pohraničnej polície a asistenční vojaci od stredy do
dnešného dňa 33 ilegálnych utečencov.
Najviac z nich zaistili v v Kittsee a zvyšných v Nickelsdorfe.
Utečenci prekročili zelenú slovensko-rakúsku a maďarsko-rakúsku
hranicu.
Až 17-členná skupina - z toho deväť osôb z Arménska, šesť
z Ruska a dve z Iraku sa dostali do tejto rakúskej spolkovej krajiny
cez hranice zo Slovenska. Medzi zadržanými bolo aj šesť detí. Ďalších
štyroch Rusov a päť Čečencov zadržali tiež pri Kittsee.
Vojaci Bundesheeru chytili aj sedem ilegálnych prisťahovalcov
z Iraku pri Nickelsdorfe. Prevádzačov sa ani v tomto prípade
nepodarilo zadržať.
EK: Všetky obete zločinov a terorizmu na území EÚ by mali mať nárok
na odškodné
Brusel 17. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) dnes navrhla, aby
všetky obete zločinov a terorizmu na území EÚ mohli žiadať
o kompenzácie za utrpené zranenia. V praxi to znamená, že aj Slováci
budú môcť požiadať o odškodné, ak doložia povolenie na pobyt, alebo
sa v čase incidentu nachádzali v EÚ ako turisti, povedal pre TASR
predstaviteľ únie.
Navrhované opatrenia by sa v princípe týkali aj poškodených
prostitútok z krajín strednej a východnej Európy, museli by však
prípad predtým ohlásiť na polícii, uviedol zdroj. Systém kompenzácií
by mohol začať platiť pravdepodobne až po vstupe SR do únie.
EK chce dosiahnuť, aby členské štáty poskytovali kompenzácie
obetiam zločinov a terorizmu spáchaných na ich území. Filozofia
návrhu je, aby obeť najskôr žiadala kompenzácie od útočníka a až
potom sa obrátila na štát.
Minimálna výška kompenzácii by závisela od národnej legislatívy
konkrétnej členskej krajiny. Nárok na kompenzácie patrí aj rodinám
osôb, ktoré na následky zranení po zločine zomreli.
V súčasnosti v členských štátoch únie podľa EK neexistuje
jednotný systém odškodňovania obetí, výška kompenzácií sa mení od
štátu k štátu. Komisia chce návrhom zjednodušiť získavanie
kompenzácií a tiež zaručiť, aby odškodné dostali aj obete, ktoré
V Portugalsku sa začal kongres Európskej ľudovej strany
Estoril 17. októbra (TASR) - Kongres Európskej ľudovej strany (EPP),
ktorá združuje 60 kresťanskodemokratických a konzervatívnych strán
Európskej únie, začal sa dnes popoludní v portugalskom Estorile za
účasti viacerých predsedov vlád.
Na kongres pricestoval premiér Silvio Berlusconi (Taliansko),
José María Aznar (Španielsko), Jean-Pierre Raffarin (Francúzsko) či
José Manuel Durao Barroso (Portugalsko). Holandský premiér Jan-Peter
Balkenende, ktorého vláda v stredu podala demisiu, za ospravedlnil.
Kandidátske krajiny zastupuje premiér SR Mikuláš Dzurinda, cyperský
prezident Glafkos Klerides a maltský premiér Edward Fenech-Adami.
Približne 630 delegátov kongresu si vypočuje vystúpenia
predsedov vlád, po ktorých budú nasledovať voľby predsedu EPP. Na
funkciu je jediný kandidát - súčasný predseda EPP Wilfried Martens,
ktorý bol v rokoch 1979-92 belgickým premiérom. Na čele EPP je od
roku 1990.
V piatok bude na programe jediná téma - schválenie Základného
dokumentu pre silnú Európu, ktorý sa má stať hlavným príspevkom EPP
k debate o budúcej podobe EÚ.
Niekoľko dní po kongrese EPP zasadne plénum Konventu
o budúcnosti Európy, na ktorom by mal jeho predseda Valéry Giscard
DďEstaing zverejniť náčrt ústavy EÚ pre 21. storočie.
Zo slovenských politických subjektov je asociovaným členom EPP
od roku 2000 SMK a od júla 2002 KDH. SDKÚ premiéra Mikuláša Dzurindu
má od júna v EPP štatút pozorovateľa. Po prijatí Slovenska do EÚ sa
asociovaní členovia EPP stanú automaticky plnoprávnymi členmi a budú
sa zúčastňovať na práci v tejto frakcii Európskeho parlamentu.
Jedným z hlavných cieľov EPP je realizácia procesu európskej
integrácie na východ.
Slovenský prezident pricestoval na návštevu Libanonu
Bejrút 17. októbra (TASR) - Slovenský prezident Rudolf Schuster
pricestoval dnes večer na dvojdňovú návštevu Libanonu. Na letisku
v Bejrúte Rudolfa Schustera so sprievodom privítal libanonský
minister kultúry Ghassan Salamé a minister zahraničných vecí Mahmúd
Hamúd.
V piatok 18. októbra predpoludním sa prezident SR zúčastní na
slávnostnom otvorení deviateho summitu Medzinárodnej organizácie
Frankofónie (OIF) v konferenčnom stredisku BIEL.
Neskôr bude slovenský prezident rokovať s predsedom Obchodnej
a priemyselnej komory Libanonu Adnanom Kasarom a po schválení štatútu
pozorovateľa SR vystúpi na vrcholnej schôdzke Frankofónie s krátkym
prejavom.
Po bilaterálnom rokovaní s libanonským prezidentom Emilom
Lahúdom sa Schuster zúčastní v Prezidentskom paláci v Baabde na
slávnostnej večeri podávanej hlavou libanonského štátu.
