ROZHOVOR

Sudca z prípadu Boórová: Úrady nevedeli vysvetliť, prečo nechcú dať deti babke

Sudca MATTHEW THORPE sa špecializuje na rodinné právo. Na Slovensku sa zúčastnil na konferencii o únosoch detí.

Matthew Thorpe (1938) bol od roku 1995 sudcom Odvolacieho súdu pre Anglicko a Wales, kde sa špecializoval na rodinné právo. V roku 2012 rozhodovalo odvolaní v prípade Boórová. O rok neskôr odišiel do dôchodku.(Zdroj: SME ­- TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Rozvod je problematický aj v prípade, že manželia žijú vo svojej rodnej krajine. Aké ďalšie problémy prináša rozvod manželov z rôznych krajín?

„Sú to omnoho ťažšie prípady, a preto sme vyvinuli systém medzinárodného súdnictva. Dnes sme na omnoho vyššej úrovni než pred desiatimi rokmi, a na neporovnateľne vyššej úrovni než pred dvadsiatimi rokmi. Súdne systémy sa museli prispôsobiť spoločenským zmenám, a tou hlavnou je zvýšená mobilita ľudí. Myslím, že sa nám to podarilo. V rámci Únie máme sofistikované systémy pre riešenie cezhraničných prípadov. Problémy nastávajú skôr vtedy, keď rozhodujúca hranica je medzi západnými štátmi a islamským svetom.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Súd musí brať do úvahy v prvom rade záujmy dieťaťa. Ako určíte, čo je preň najlepšie?

„Zodpovednosť má vždy sudca, a v mnohých prípadoch sa môže oprieť o odborné posudky. Ak ide o jednoduchý spor medzi dvoma rodičmi, máme väčšinou k dispozícii správu sociálnych úradov, ktorá vykresľuje priania a pocity detí a obsahuje aj odporúčanie pre sudcu, čo je pre nich najlepšie. Ak takéto odporúčanie nie je, a sudca musí rozhodnúť sám na základe faktov, jeho silnou stránkou je skúsenosť, ktorú počas svojej kariéry nadobudol. V našom systéme sudcovia, ktorí rozhodujú o rodinách, sú odborníci, a vo svojej práci sa zaoberajú prevažne rodinným právom. Každý takýto sudca má za sebou dlhoročnú prax s právnym zastupovaním, väčšinou v rodinnom práve. Okrem toho do prípadu môže vniesť aj vlastné rodičovské skúsenosti. U nás sa len ťažko stanete sudcom skôr než v päťdesiatke, čo znamená, že už pravdepodobne máte deti na univerzite, a teda aj bohaté životné skúsenosti. V Európe sú sudcovia, ktorí rozhodujú o rodinách, často dvadsiatnici, a teda možno ešte ani nie sú zosobášení. Ak by som ja stál pred súdom, bol by som radšej, keby môj prípad posudzoval skúsený sudca.“

Existuje v Anglicku tlak na odnímanie detí z rodín a ich následné adopcie?

„Mám pochybnosti o politických tlakoch na zvýšenie počtu adoptovaných detí. Je skupina detí, ktoré musíte odobrať z ich biologickej rodiny pre problémy v rodine. A keď tú skupinu určíte, musíte rozhodnúť, aká budúcnosť je pre tieto rodiny najlepšia. V Anglicku sa presadzovala vládna politika, že tieto deti si zaslúžia novú rodinu, a teda adopciu. Ale to, že adopcia je prostriedkom pre blaho dieťaťa, vôbec neplatí univerzálne. V islamskom svete napríklad adopcia vôbec neexistuje, nemajú taký pojem. A mám dojem, že v Anglicku pristupujeme k adopcii omnoho voľnejšie než v iných európskych krajinách. Hovoril som napríklad s rakúskym sudcom, ktorý mi povedal, že by nikdy nepovažoval za najlepšie riešenie dať dieťa do novej rodiny, pretože na biologických putách záleží. A dokonca aj v prípadoch, keď štát odoberie z rodiny neplnoleté dieťa, po dosiahnutí osemnástich rokov je už bezmocný. Ak sa dieťa chce vrátiť k svojim rodičom, ktorí sú nebezpeční, tak to jednoducho urobí. A výskum ukazuje, že v prekvapujúco veľkom počte prípadov sa to deje presne takto.“

thorpe2_res.jpg

O odnímaní detí z rodín v Anglicku sa diskutovalo aj u nás, najmä v súvislosti s prípadom Boórovcov, o ktorom ste rozhodovali na Odvolacom súde.

„Vy o tom prípade viete všetko z pohľadu slovenských médií, ja ho poznám len na základe toho, že som v ňom bol mierne zainteresovaný na odvolacom súde v novembri a decembri minulého roka. Viem, o čo išlo, a ako súd rozhodol.“

Niektoré slovenské médiá špekulovali o tom, či v prípade Boórovcov anglické sociálne úrady postupovali správne.

„To svedčí o fundamentálnom neporozumení prípadu. Pretože príkaz, na základe ktorého mali byť deti odobraté rodičom, nebol predmetom sporu. A nebol ani predmetom odvolania. V odvolaní bolo jasne uvedené, že tie deti nemôžu žiť so svojimi rodičmi. Takže už patrili do skupiny detí, ktoré treba z ich rodiny odňať, a predmetom odvolania bolo, ako bude vyzerať ich budúcnosť. Buď mohli odísť na Slovensko so svojou starou mamou, alebo mohli byť umiestnené do novej rodiny, opatrovateľskej alebo adoptívnej. Samozrejme, slovenské médiá môžu kritizovať príslušné úrady v Anglicku za to, že sa im podarilo presvedčiť sudcu, že nová rodina bude lepšia než stará mama. A to bolo predmetom sporu na odvolacom súde. Úrady boli úprimne presvedčené, že deti majú ísť do novej rodiny, a preto bolo ich povinnosťou presadzovať to pred súdom zo všetkých síl. Nerozumiem, ako ich niekto za to môže kritizovať. Kritika je na mieste jedine v tom, že úrady pomerne neskoro v priebehu prípadu radikálne zmenili názor, keď na začiatku podporovali starú mamu, ale neskôr ju odmietli. Ak si pôvodne mysleli, že ona bola lepšou voľbou pre deti, tak museli mať veľmi dobrý dôvod na to, aby sa zrazu postavili proti nej. A taký dôvod sme v histórii prípadu nenašli, nebolo tam nič podstatné, čo by naznačovalo, že úrady konali správne, keď od nej upustili.“

Takže to bol dôvod, prečo súd nakoniec rozhodol, že sa deti majú vrátiť na Slovensko so starou mamou?

„Áno. A ešte to, že zástupkyňa detí pred súdom tiež zmenila postoj. Pôvodne podporovala starú mamu, ale keď stará mama stratila podporu úradov, zástupkyňa tiež zneistela a hovorila, že ju podporí, len ak podstúpi terapiu alebo niečo podobné. A my sme vyjadrili názor, že to nie je veľmi realistická požiadavka. Návrhy musia byť rozumné a praktické. Povedať starej mame, ktorá má domov a prácu na Slovensku, že má zostať na pomerne dlhý čas v zahraničí, aby mohla chodiť na terapiu, mi pripadá trochu prehnané.“

thorpe3_res.jpg

Anglické sociálne služby však kritizujú aj v Anglicku. Hovorilo sa o tom, že sú podstatne prísnejšie, odkedy v roku 2007 zomrel chlapec Peter Connelly.

„Myslím, že to je veľmi neférové tvrdenie, a zjavne ide o neporozumenie nášmu systému, ktorý má slúžiť nielen na ochranu detí, ale aj na ochranu rodín. Zákon jasne hovorí, že súd nemôže vydať žiaden príkaz, ktorý by zasahoval do života rodiny. Len ak úrady preukážu, že dieťa v minulosti utrpelo ujmu, alebo preukázateľne hrozí, že ju utrpí v budúcnosti. A to je veľmi jasná hranica. V mnohých prípadoch sa o tom veľmi diskutuje – či hranica bola prekročená, či ste dokázali ublíženie. A niekedy sudca povie, že hranica prekročená nebola, a to je koniec prípadu. V mnohých, naozaj v mnohých prípadoch je úplne jednoznačné, že sme za hranicou – matka je narkomanka, otec je vo väzení, dieťa skoro vôbec nechodí do školy. Takých príkladov je nespočetne veľa, a jedinou otázkou potom je, čo treba urobiť pre blaho dieťaťa.“

Počas kariéry ste sa zaoberali aj prípadmi, keď rodič unesie vlastné deti. Čo vedie matku alebo otca k tomu, aby sa uchýlili k takému závažnému činu?

„V roku 1980, keď vznikol dohovor o únosoch detí, ktorého signatármi sú všetky štáty EÚ, sa predpokladalo, že typickým únoscom je otec. Deti žijú s matkou, otec má s nimi kontakt cez víkendy, a počas niektorého víkendu jednoducho zoberie deti na letisko a odletí s nimi. Dnes už vieme, že únoscami sú väčšinou ženy. V minulosti sa ľudia nerozvádzali, nežili oddelene. Nešťastné manželky zaťali zuby a povedali si, že odmena ich čaká v nebi. Dnes, ak majú ľudia problém, proste sa zdvihnú a odídu. Keď sa matka rozhodne, že už toho má dosť, jej prvý inštinkt jej vraví vrátiť sa domov. Má na Slovensku rodičov, je to jej domov, tak sa vráti. A potom príde žiadosť o urýchlený návrat, a slovenský súd musí rozhodnúť, či matka splnila niektorú z výnimiek, ktoré môžu viesť k zamietnutiu takejto žiadosti. Možno v rodine bolo násilie. Možno manžel nebol starostlivý. Možno matka už necíti v manželstve romantiku a začala si cez internet vzťah s novým priateľom. Možností je veľa, ale povedal by som, že na únos je potrebný naozaj silný dôvod. Prináša pocit viny, pocit ublíženia otcovi aj deťom, ktorým odopieram styk s ním. Vyžaduje to veľa sily - naplánovať únos a plán zrealizovať.“

thorpe4_res.jpg

Čiže pre sudcu to nie je priamočiare rozhodovanie – únosca nie je vždy ten zlý.

„Sudca v tejto oblasti nemôže brať ohľad na morálku. Nie je podstatné, či sa matka správala dobre, alebo zle, ak hovoríme o príkaze na návrat. Jediná otázka je, či navrhovateľ preukázal, že boli splnené hlavné podmienky – či deti boli bez jeho súhlasu odvezené do inej krajiny v čase, keď vykonával svoje právo na starostlivosť. Ak vie toto preukázať, a vo väčšine prípadov je to veľmi jednoduché, tak sa pozornosť obráti na únoscu. Väčšinou argumentuje tým, že únos bol jedinou možnosťou, lebo vážne hrozilo, že by deti trpeli, či už fyzicky, alebo psychicky. Súd sa potom musí rozhodnúť, či argumenty spĺňajú jednu z výnimiek, ktoré ustanovuje dohovor.“

V niektorých prípadoch sa ľudia, ktorých deti uniesol druhý rodič, pokúšajú žiadať o pomoc štát.

„Teda začnú politický proces.“

Je taký postup na mieste?

„Ak štát, kam rodič deti uniesol, podpísal dohovor, postupuje sa podľa neho a nie je tam veľmi priestor pre vládu, ale ak štát nie je krajinou dohovoru, potom je to predovšetkým na vláde. Za dohovor je v Anglicku zodpovedné ministerstvo spravodlivosti, ale pokiaľ ide o vzťahy s krajinami mimo dohovoru, prípad prechádza na ministerstvo zahraničných vecí. Pretože ak nemáte k dispozícii právne nástroje v rámci dohovoru, zostáva vám len diplomacia. Každá britská ambasáda má konzula, ktorý sa zaoberá týmito prípadmi. Typický príklad je Egypt. Egyptský otec unesie dieťa od anglickej matky. Zvyčajný pobyt majú v Anglicku. Matka stratila svoje dieťa, nemá žiadnu nádej, že by jej egyptské súdy priznali styk s dieťaťom. Jedinou nádejou je pre ňu konzul. Takže sa dá povedať, že zodpovednosť vlády v prípadoch unesených detí je viac-menej ohraničená na prípady, keď krajina, kam bolo dieťa unesené, nie je krajinou dohovoru. A treba povedať, že takých krajín je čím ďalej tým menej. Do teraz sa dohovor zaviazalo dodržiavať asi 80 krajín.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 32 541
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 21 640
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 20 486
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 455
  5. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 9 587
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 6 461
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 696
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 663
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 796
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 237

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

Neprehliadnite tiež

Sestry odhadujú vek lôžok v Košiciach aj na 30 či 35 rokov

Sú zhrdzavené, poškodené, nedajú sa polohovať.

Zomrela mama Zlatej brány Alica Takáčová

Vďaka nej sa aj z obyčajných detí stali hviezdy.

Vrcholí nákupná horúčka. Do nemocníc pôjdu stovky postelí

Košická univerzitná dostane takmer tisíc nových lôžok.

Marček vraj berie na Krym aj poslancov Smeru, v strane o nikom nevedia

Peter Marček plánuje súkromnú cestu na Krym. Martin Glváč zo Smeru nevie o nikom, kto by na Krym išiel.