BRATISLAVA. Jazdíte po cestách, boli ste už v nemocnici, máte príbuzného na strednej škole alebo v sociálnom zariadení, využívate prímestskú dopravu, navštevujete galérie či divadlá?
Ak na niektorú otázku odpoviete kladne, sobotňajšie župné voľby sa vás môžu týkať. Samosprávne kraje rozhodujú, aké služby v týchto oblastiach dostávame.
„Je dôležité, aby ľudia išli k voľbám, pretože župy majú veľa kompetencií, ktoré ovplyvňujú celkový život v regióne,“ hovorí generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič.
Osem županov a 408 poslancov si zvolíme už štvrtýkrát. Volebné miestnosti sú dnes otvorené od 7.00 h do 22.00 h.
Ak v niektorom kraji kandidát na župana nezíska nadpolovičnú väčšinu, o dva týždne sa dvaja najúspešnejší rivali stretnú v druhom kole.
KRESBA - SHOOTY
Diaľnice a rýchlostné cesty omieľajú politici v kampani pred každými parlamentnými voľbami. Tie však tvoria iba zlomok cestnej siete, aj s privádzačmi ich máme 680 kilometrov.
Osem samosprávnych krajov spravuje 14–tisíc kilometrov ciest II. a III. triedy, ktoré vedú takmer každým mestom a obcou. Ako sa po nich jazdí, záleží práve od pozornosti, akú ich údržbe venujú župy. Dnes je až 4–tisíc kilometrov ciest II. a III. triedy v nevyhovujúcom stave. Župy do nich v uplynulom volebnom období investovali 283 miliónov eur.
Ako sa postarajú o pacientov v regionálnych nemocniciach a poliklinikách a ako budú hospodáriť, záleží aj od politikov župy. Práve na nemocniciach najlepšie vidno, ako rozdielne môžu riešiť podobný problém.
Kým niektoré župy ich predali či prenajali, iné z nich vytvorili neziskové organizácie a ďalšie vstupu súkromníkov do zdravotníctva odolávajú. Rozdielne prístupy majú výhody i riziká: kým mnohé župné nemocnice sa topia v dlhoch, niektoré súkromné zariadenia zasa rušia stratové oddelenia a ambulancie, čo núti ľudí viac cestovať.
Viac ako tretina mladých ľudí do 25 rokov u nás nemá prácu, Slovensko je v tomto smere šieste najhoršie v Únii. Či a ako rýchlo sa to zlepší, záleží výrazne aj od žúp, ktoré zriaďujú stredné školy.
„Keď vidíme, že v regióne sa rozvíja priemysel, nemôžeme potláčať učňovské školstvo a rozvíjať gymnáziá. Do nich potom chodia ľudia, ktorí na to nemajú a v priemysle nám chýbajú pracovné sily,“ upozorňuje odborník na verejnú správu Jaroslav Pilát.
V minulom školskom roku úrady evidovali 23 697 nezamestnaných absolventov stredných škôl.
Keď sa v roku 2009 prevalil škandál o hrozivých podmienkach, v ktorých umierali desiatky starých a chorých ľudí v neoficiálnom starobinci v Hronovciach, majitelia sa bránili, že bez ich opatery by títo ľudia skončili na ulici.
V akých podmienkach budú žiť starí, sociálne odkázaní a zdravotne postihnutí ľudia, o ktorých sa nemá kto postarať, závisí v najväčšej miere práve od žúp.
Na Slovensku prevádzkujú 181 zariadení sociálnych služieb, v ktorých žijú tisíce ľudí. Ak chcete vedieť, ako sa im žije, spýtajte sa svojho župného poslanca.
Pamätáte si modré autobusy? Dnes už síce zväčša nie sú modré, ale pre mnohých ľudí z vidieka stále znamenajú jedinú možnosť dopravy do práce, školy, na úrady či k lekárovi. Ako často a kedy budú premávať, záleží od žúp.
Kraje majú pri schvaľovaní grafikonov prímestskej autobusovej i regionálnej železničnej dopravy vážne slovo, župy miliónmi eur ročne dotujú aj stratové spoje. „Keď zruším dva-tri spoje a odpílim človeka od možnosti chodiť do práce alebo ho obmedzím pri dochádzaní za štúdiom, to predsa pocíti,“ hovorí Pilát.
Volebné rekordy
1. Najmenej hlasov na zvolenie stačilo v roku 2009 poslancovi Vladimírovi Mikušovi, ktorý bol kandidátom pravice. V Malackách dostal 410 hlasov a stal sa poslancom bratislavského krajského zastupiteľstva.
2. Najviac hlasov na zvolenie do župného parlamentu potreboval v minulých voľbách spomedzi posledných postupujúcich poslancov Ondrej Ščurka z SDKÚ, ktorého neskôr preslávila kauza košického Daňového riaditeľstva. V Nitre ho v roku 2009 vybralo za poslanca v krajskom zastupiteľstve 6808 voličov.
3. Najviac hlasov spomedzi všetkých kandidátov do župných zastupiteľstiev dostal naposledy súčasný šéf
Združenia miesta o obcí Slovenska a primátor Nitry Jozef Dvonč zo Smeru. Krúžkovalo ho až 16 517 voličov.
4. Obvody s najväčším počtom mandátov sú Žilina a Nitra. V oboch ide o 13 mandátov.
5. Obvody s najmenším počtom mandátov sa nachádzajú najmä v Bratislave. Spolu je 13 obvodov, kde sa volí len jeden župný poslanec, z toho 11 je v Bratislavskej župe.
6. Najväčší záujem o poslanecké kreslá je v týchto voľbách v obvode Prešov, kde 102 záujemcov súťaží o 12 mandátov. V Žiline sa uchádza o 13 miest 74 kandidátov. V Nitre je na rovnaký počet kresiel o jedného záujemcu menej.
7. Najmenší záujem o poslanecké kreslá je v bratislavskom 16. obvode (časť okresu Senec). Na jeden mandát kandidujú len štyria ľudia. V Štúrove sa o tri poslanecké kreslá uchádza sedem kandidátov.
8. Najviac kandidátov je v Prešovskom kraji (459). Najmenej ich je v Trnavskej župe (191).
Miroslav Kern
Výsledky budú aj priebežné
Župné voľby sa konajú štvrtýkrát. Výsledky spoznáme už v noci.
BRATISLAVA. Na počítačoch Štatistického úradu v uplynulých týždňoch prebiehali simulované voľby, testovali celý systém.
V sobotu voliči prídu do 5932 okrskov, výsledky budú putovať od okrskových volebných komisií k obvodným a krajským komisiám, skončia v Ústrednej volebnej komisii. Všetko bude sumarizovať 1250 spolupracovníkov Štatistického úradu a 660 počítačov.
Definitívne výsledky štatistici zverejnia v nedeľu ráno po ich schválení Ústrednou volebnou komisiou.
„Všetko bude závisieť od rýchlosti a kvality spracovania okrskových zápisníc,“ vraví hovorca úradu Marián Jánošík.
Záujemcovia môžu sledovať priebežné výsledky na stránkach volbysr.sk a statistics.sk. Pred štyrmi rokmi zverejnili výsledky z prvého okrsku o 22.25, posledná zápisnica dorazila o 3.40 ráno.
Voľby počas celého dňa a volebnej noci môžete sledovať na sme.sk.
Michal Piško
