V regionálnych voľbách môže o županoch a poslancoch rozhodovať aj vyše 56-tisíc cudzincov, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt.
BRATISLAVA. Na župných voľbách sa plánuje zúčastniť aj Holanďanka Illah van Oijen, ktorá založila v Bratislave tradíciu Dobrého trhu a na Slovensku žije od roku 2005.
„V župách sa rozhoduje o veciach na regionálnej úrovni, ktoré sú často človeku najbližšie. Týkajú sa bezprostredného okolia, v ktorom žijeme,“ hovorí.
„Župan v krajine s veľkosťou a počtom obyvateľov ako Slovensko, by mal v prvom rade byť blízko voličom, teda mal by veľmi dobre poznať najmä problemy regiónu a mať pripravený plán na ich riešenie, hneď ako nastúpi do úradu,“ myslí si Portugalčan Ricardo Mirra Silva.
Jozef Semančo z Česka považuje za najdôležitejšiu otázku, ktorú by mali riešiť župan a jeho poslanci, zlepšenie infraštruktúry miest.
„Voliť je jedna z mála možností, kde môžem ovplyvniť politiku. A ak voliť môžem, nenechám si toto právo odoprieť,“ hovorí.
Nielen z Európskej únie
V terajších župných voľbách môže voliť aj 56 562 cudzincov, ktorí majú na Slovensku ohlásený trvalý pobyt. Podmienkou je podobne ako u slovenských voličov vek aspoň osemnásť rokov.
Právo zvoliť si svojich županov a župných poslancov majú aj tí, ktorí nie sú občanmi členských krajín Európskej únie.
Voliť sa chystá aj Masahiko Shiraki, ktorý písal pre SME desať rokov stĺpčeky.
„Keďže nie som občanom Slovenskej republiky a nemám slovenský pas, nemôžem voliť v parlamentných voľbách. Ale mám trvalý pobyt na Slovensku a už som dostal oznámenie, teším sa na voľby,“ hovorí.
Aj župani a župné zastupiteľstvá môžu podľa Masahika svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať svet okolo nás. „Nie som síce občanom krajiny, ale som jej obyvateľom. Preto mi nie sú lokálne voľby ľahostajné,“ hovorí.
Cudzinci, ktorí skutočne pôjdu voliť v župných voľbách, sú však podľa analytika Jána Baránka skôr výnimkou.
„Nezabúdajme, že všeobecne je záujem o tieto voľby veľmi nízky. Župné voľby sú hneď po eurovoľbách voľbami s najnižšou účasťou.“
Baránek očakáva, že voliť pôjdu najmä cudzinci českej národnosti, ktorým je slovenský systém zrozumiteľný a blízky.
Župné voľby môžu byť vo všeobecnosti podľa neho zaujímavé aj pre cudzincov, ktorí sú na Slovensku dlhodobo alebo u nás majú podnikateľské záujmy.
Rozdielne zákony
Cudzinci sa môžu okrem župných volieb zúčastňovať aj na voľbách europoslancov – ak sú obyvateľmi členských krajín Únie. Pri parlamentných voľbách takúto možnosť nemajú.
Dôvodom, prečo v niektorých voľbách voliť môžu a v iných nie, je to, že každé voľby upravuje samostatný volebný zákon.
Zjednotiť pravidlá hlasovania pre všetky voľby by mal nový jednotný zákon – volebný kódex.
Pripravovalo ho ministerstvo vnútra už za ministra Daniela Lipšica (dnes Nova), a pripravuje ho aj za Roberta Kaliňáka zo Smeru. Predložiť ho plánuje na budúci rok.
