BRATISLAVA. Keď bývalý policajt Jozef Žaťko upozornil v roku 2010 na podvody s benzínom, po medializácii prípadu ho najskôr disciplinárne stíhali, neskôr mu znížili plat. Nakoniec z polície odišiel na vlastnú žiadosť.
O prácu prišla aj študijná referentka Zuzana Melicherčíková, ktorá upozornila na podozrivé prijímanie študentov práva na Univerzitu Komenského.
Bývalá riaditeľka odboru ministerstva práce Simona Rudavská odmietla v roku 2010 úplatok a konanie vysokopostaveného úradníka oznámila polícii.
Krátko po nástupe ministra Jána Richtera zo Smeru ju prepustili. Po medializácii prípadu sa pre Rudavskú miesto opäť našlo.
Nikto ich nechráni
Návrh
Ako ich chrániť
- vytvoriť štatistiku o prípadoch whistleblowerov,
- finančne motivovať oznamovateľov,
- dať im možnosť obrátiť sa v niektorých prípadoch aj na médiá,
- určiť jeden špecializovaný
- súd pre celé Slovensko, ktorý bude riešiť tieto prípady,
- externým kontrolným orgánom bude ombudsman.
Aj štúdia mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko ukazuje, že v porovnaní s inými štátmi Európskej únie Slovensko zaostáva v ochrane oznamovateľov nečestných praktík – whistleblowerov.
Ich ochranu upravujú len nepriamo niektoré predpisy ako antidiskriminačný zákon či Zákonník práce.
Samostatný zákon chýba, hovorí právnik Pavel Nechala.
„Slovenská republika výrazne zaostáva za úpravami vo vyspelých štátoch, ktoré takúto úpravu aplikujú už 10 až 20 rokov,“ hovorí.
„Trendom je nakláňať misky váh na stranu whistleblowerov tak, že sú chránení prioritne a automaticky,“ hovorí aj Pavol Lacko z Aliancie Fairplay.
„Jedným zo spôsobov je, že sankciu od zamestnávateľa musí odobriť nezávislý tretí orgán. Dôkazné bremeno tak nesie v prvom rade zamestnávateľ.“
Chránení u nás nie sú ani oznamovatelia nečestných praktík, ktorí sú v inom ako pracovnoprávnom vzťahu.
„Napríklad študenti, ktorí upozornia na porušovanie pravidiel na univerzite, dobrovoľníci alebo stážisti,“ vysvetľuje Lacko.
Viac istoty a ochrany
Transparency navrhuje pre ľudí, ktorí chcú korupciu oznámiť, zriadiť aj anonymné telefónne linky.
„Predovšetkým treba uľahčiť oznamovanie. Záujem by sa mal sústrediť na získanie relevantných informácií o nečestných praktikách, nie na osobu oznamovateľa,“ píše.
Navrhuje tiež zmeniť niektoré zákony, napríklad o sťažnostiach.
„Umožniť vybaviť aj anonymnú sťažnosť za predpokladu, že obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis,“ píše v štúdii. Takáto právna úprava u nás platila v minulosti.
Dôležitý je podľa Transparency aj nezávislý kontrolný orgán a veľa si sľubuje od zrušenia postihov pre oznamovateľov.
„Právny poriadok by mal výslovne riešiť konflikt presadzovania verejného záujmu voči porušeniu lojality k zamestnávateľovi. Mala by existovať výslovná možnosť obrátiť sa na médiá.“
Oznamovatelia korupcie a nečestných praktík by mali byť aj finančne motivovaní.
Samostatný zákon chcel už bývalý minister vnútra Daniel Lipšic, dnes ho pripravuje Robert Kaliňák zo Smeru.
„Ochrana whistleblowerov bude súčasťou zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, ktorý chceme predložiť do konca roka,“ napísala Lucia Kirinovičová z ministerstva.
Dnes oznamovateľov korupcie oceňujú iba mimovládne organizácie, Aliancia Fairplay im udeľuje každoročne ocenenie Biela vrana.
