BRATISLAVA. K téme sexuálneho násilia by sa mali začať vyjadrovať ľudia, ktorých sa to bytostne týka, teda obete.
Pre agentúru SITA to povedala Dalia Gregorová, ktorá stojí za projektom Nemlčme! - Portál pre obete sexuálneho násilia. V súčasnosti sa projekt uchádza o finančnú podporu prostredníctvom ĽudiaĽuďom.sk.
Portál má slúžiť ako miesto prvého kontaktu, kde sa obeť bude môcť anonymne zdôveriť. Návštevník, obeť sa tu stretne s pochopením, psychologickou pomocou a informáciami, píše Dalia Gregorová.
Príbuzným a známym obetí bude portál poskytovať informácie o tom, ako svojmu blízkemu pomôcť pri vyrovnávaní sa s traumou.
V neposlednom rade chce portál vzdelávať o probléme sexuálneho násilia. Základnú verziu Nemlčme! chce jeho autorka spustiť do niekoľkých týždňov.
Obsah by mal pozostávať z podpornej skupiny pre obete sexuálneho násilia, psychologickej poradne a informačnej sekcie.
Obeť chce pomáhať druhým
Dalia Gregorová píše aj o tom, čo ju okrem predsudkov v spoločnosti primalo projekt spustiť.
"Táto téma sa ma bytostne dotýka. Ako obeť viem, čo je to prechádzať takou traumou, ako aj to, ako veľmi je dôležité môcť o tom s niekým hovoriť a dostať odozvu," napísala.
Vytvoriť miesto, kam takýto človek môže prísť zveriť sa a dozvedieť sa, že nie je sám, je podľa nej veľmi dôležité.
"Prečítať si, ako sa s problémom vyrovnávali iní, a že sa to dá. Verím, že náš portál to môže poskytnúť. Je to vlastne taká peer to peer pomoc. Obete obetiam," píše Dalia, ktorá bola na celú prácu ešte donedávna sama.
Postupne sa k nej začalo pridávať veľa ľudí, medzi nimi aj odborníci ako psychiatri, psychológovia, právnici, sociálni pracovníci, občianske združenia ale aj zástupcovia z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Znásilnená: Keď vytiahol pištoľ, iba som prosila o život Čítajte Nahlásených znásilnení je minimum
Podľa odhadov odborníkov sa na Slovensku ročne udejú tisíce znásilnení. Nahlásených je však len zlomok z nich. Napríklad minulý rok ich bolo oficiálne len 88.
Jedným z častých dôvodov, prečo obete tento skutok nenahlásia, je strach z obviňovania či odsudzovania zo strany okolia. Obete mávajú obavy aj z jednania polície, uvádza Gregorová.
Väčšina obetí tak zostáva so svojou traumou sama, často obviňujú seba, čo vedie aj k dlhodobým psychickým problémom.
Izolácia, samota či odsúdenie okolia môžu traumu znásobiť. To môže vyústiť až do ťažkých depresií, až k pokusom o samovraždu. Pomôcť môže návšteva psychológa, ale len málo obetí sa k tomu dokáže odhodlať.
Téme sa podľa Dalie Gregorovej dlhé roky skoro nikto nevenoval a tak stagnovala.
Dogmatické nastavenie spoločnosti sa potom podľa nej odráža aj na "(ne)ľudskom" prístupe tých, ktorí by mali pomáhať a riešiť tento problém.
"Je veľmi dôležité prijať správne legislatívne a organizačné kroky, avšak pokiaľ sa nezbavíme predsudkov a tabu okolo problému v spoločnosti, bude veľmi ťažké ich aplikovať v praxi," uzatvára Dalia Gregorová.
