BRATISLAVA. Znížiť štedré výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a z ušetrených peňazí zvýšiť dôchodky bývalým politickým väzňom.
Takýto návrh ešte v júni doručil Ústav pamäti národa do poslaneckého klubu strany Smer.
„Podnet sme doručili poslaneckému klubu strany, ktorá má parlamentnú väčšinu a má reálnu šancu presadiť takýto návrh zákona,“ povedal šéf ÚPN Ondrej Krajňák v septembri.
„Ak si jeho prijatie bude vyžadovať širšiu podporu, sme pripravení osloviť aj ďalšie politické strany.“
ÚPN ocení historika, ktorý chváli Tisa a haní partizánov Čítajte Zahraničie už otázku riešilo
„Naši trýznitelia išli do dôchodku z prvej kategórie. Mnohí vysokokvalifikovaní ľudia sa po politickom väzení už nemohli uplatniť, išli do kotolní alebo zametať. Dnes majú najnižšie dôchodky,“ hovorí politický väzeň z 50-tych rokov Jozef Baník
Priemerný dôchodok na Slovensku je dnes 390 eur, bývalí vysokí príslušníci Štátnej bezpečnosti môžu mať priemerne okolo 700 eur.
Služobne mladší príslušníci, ktorí sa neskôr zamestnali, môžu mať dnes dôchodky až do 800 eur. Tí, ktorí v ŠtB odpracovali viac ako 15 rokov, poberajú ešte výsluhové dôchodky z ministerstva vnútra.
Štedré dôchodky bývalých príslušníkov tajnej polície už zdanilo Poľsko, znížilo ich aj Nemecko a Maďarsko. O tom, že toto riešenie je v poriadku aj právne, rozhodol v júni Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Znížiť penzie za represie
ÚPN nepripravil návrh v paragrafovom znení, ale poslal ho Smeru ako podnet.
„Zaslali sme Smeru podnet s návrhom ako zabezpečiť peniaze na realizáciu účinkov zákona,“ povedal Krajňák.
Odškodnenie naplánovali pre všetkých ľudí, o ktorých hovorí zákon o protikomunistickom odboji z roku 2006. Zdaniť navrhovali výsluhové dôchodky všetkých represívnych zložiek Štátnej bezpečnosti.
Kedy bude v parlamente? Smer mlčí
V septembri sa Smer vyjadril, že návrhom na zníženie dôchodkov bývalých príslušníkov ŠtB a odškodnenie bývalých politických väzňov, ktorý im predložil ÚPN, sa bude zaoberať.
„Potrebné však budú najskôr rokovania s ÚPN, príslušnými inštitúciami a tiež finančná analýza,“ tvrdila v septembri šéfka poslaneckého klubu Jana Laššáková s tým, že ho v parlamente predložia ako vládny návrh zákona.
„Je to dosť komplikované, čo sa týka výpočtu, koľkých ľudí by sa to týkalo, odkiaľ by sa peniaze zobrali. Táto otázka si vyžaduje analýzy a zložité technické riešenia. My ako poslanci takýto návrh dávať nebudeme, je teda na ministerstve spravodlivosti a vnútra, aby to riešilo,“ povedala v stredu Jana Laššáková.
„Ministerstvo vnútra žiadne takéto návrhy nepripravuje. Ak vznikne v spoločnosti takáto požiadavka, budeme na ňu reagovať,“ odpísala nám hovorkyňa Lucia Kirinovičová.
Podobnú legislatívu v súčasnosti nepripravuje vo svojej réžií ani ministerstvo spravodlivosti, odkázalo nás na úrad vlády. „Úrad vlády sa týmto zámerom ÚPN zaoberá,“ odpovedal premiérov hovorca Erik Tomáš.
Na otázku, v akom je štádiu pripravovaná legislatíva a kedy chcú návrh takéhoto zákona predložiť v parlamente, už nereagoval.
Opozícia mlčanie kritizuje
Jozef Baník, ktorý prešiel v 50-tych rokoch politickými väzeniami za útek za hranice, neverí, že sa takýto návrh dostane do parlamentu.
„Bolo by to dnes pre nás najmä otázkou spravodlivosti. Dnes však stále o podstatných veciach rozhodujú aj bývalí komunisti. Neviem, či sa takejto satisfakcie ešte vôbec dočkáme,“ myslí si.
Mlčanie Smeru okolo podnetu kritizuje opozícia. „Toto nie je otázka, ktorá by bola zaujímavá pre ich voličov, osobne si myslím, že podobný návrh ani nepredložia,“ hovorí poslanec Ľubomír Galko za SAS.
Hovorí, že o osud podnetu sa budú zaujímať. Návrh zákona by si vraj vedeli predstaviť aj ako opozičný, neváhal by ho zastrešiť.
Skeptický je aj poslanec Igor Matovič z OĽANO. „Pochybujem o tom, že sa niekedy takéhoto zákona dočkáme, je tam plno bývalých kryptokomunistov,“ hovorí. Veľké šance nevidí ani v tom, ak by sa ho ujala opozícia.
„Ak Smer nebude chcieť, je to zablokované, pretože má väčšinu. Momentálne ak by sme s tým návrhom prišli my, asi by sme tomu dnes ublížili. Cestou je tlak verejnosti,“ hovorí Matovič.
O osud návrhu sa podľa jeho slov ešte budú zaujímať.
Analytik Ján Baránek si myslí, že ak s týmto návrhom nepríde Smer, mala by sa ho čím skôr ujať opozícia.
„Bolo by to symbolické gesto. Bez ohľadu na to, či to má alebo nemá šancu prejsť, určite by bývalým obetiam totality dobre padlo, že sa o tejto otázke vôbec hovorí a diskutuje. Nejde tu ani tak o finančnú stránku, ale predovšetkým o tú morálnu,“ hovorí.
Autor: Soňa Gyarfášová
Beata
Balogová
