Krajcera vyšiel jeden hlas jedenásť eur (výdavky na kampane)

BRATISLAVA. V troch krajoch sa župné voľby skončili, v piatich sa o novom županovi rozhodne až budúcu sobotu. Kandidáti na župana však už teraz rátajú, koľko ich predvolebná kampaň bude stáť.

Aj tí, ktorí ešte mobilizujú voličov pred druhým kolom, už totiž veľké sumy do nových bilbordov neinvestujú. Spoliehajú sa na plochy, ktoré nakúpili doteraz, často ich len prelepia novými sloganmi.

Denník SME zisťoval, koľko doteraz do svojej propagácie investovali najúspešnejší kandidáti.

Bilbordy kandidátov na župana

Bilbordy kandidátov na župana (13 fotografií)

V Bratislave vyše stotisíc

Jednoznanačne najnákladnejšiu kampaň mali uchádzači o županské kreslo v Bratislavskom kraji.

Najviac plánovala minúť Monika Flašíková Beňová (Smer). Priznala, že ju reklama pred prvým a druhým kolom vyjde spolu do 200­-tisíc eur.

Flašíková Beňová pred časom v rozhovore pre SME povedala, že si kampaň zaplatí zo svojho. „Neberiem si úver, mám vlastné peniaze, ktoré som si zarobila,“ vysvetľovala. „Nedostala som ich od Fedora Flašíka.“

Podobnú sumu ako kandidátka Smeru zverejnil na internete volebný štáb Daniela Krajcera (Nova). Aj keď získal len 14 percent hlasov a skončil tretí, v nákladoch na kampaň sa radí na prvé priečky. Vyšla ho na 184-­tisíc eur.

Asi 30­-tisíc si Krajcer zaplatil zo svojho, zvyšok mu financoval jeho stranícky kolega Juraj Miškov, ktorý v minulosti podnikal a vlastnil známu reklamnú agentúru.

Najlacnejšiu kampaň mal podľa vlastných slov Pavol Frešo (SDKÚ), ktorý získal suverénne najviac hlasov. Pre Nový Čas povedal, že ho doteraz vyšla na niečo vyše 100-­tisíc eur.

V krajoch boli šetrnejší

V ostatných častiach Slovenska boli kandidáti šetrnejší. No aj tu sa našli výnimky. Ľudovít Kaník (SDKÚ), ktorý začal voličov v banskobystrickej župe presviedčať niekoľko mesiacov pred voľbami, dal na kampaň asi toľko ako Frešo.

„Financie pochádzali prevažne z mojich vlastných prostriedkov a príspevkov darcov,“ odpovedal bez toho, aby o svojich sponzoroch napísal niečo bližšie.

Kaník vo voľbách prepadol, získal iba 15 percent. V Banskej Bystrici zvíťazil Vladimír Maňka so ziskom takmer 50 percent hlasov. Súčasný župan bilbordy nenakupoval, peniaze minul na občasné inzeráty v regionálnych novinách či darčeky pre detské domovy, ktoré navštevoval. Presnú sumu zatiaľ nepozná, rátať bude po druhom kole.

Okolo stotisíc eur musel na to, aby vo voľbách získal necelých 30 percent, dať aj europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).

Pätinu zaplatila strana. „Zvyšok boli moje dlhodobé osobné úspory a príspevky od sympatizantov,“ dodal Mikolášik, ktorý môže ako europoslanec zarobiť viac ako 6-­tisíc eur čistého. K tomu má ešte právo na náhrady, ktoré sú v tisíckach eur.

Nasporili si

Len málo kandidátov prezrádza, koľko peňazí na kampaň získali od sponzorov. Príspevky od darcov však podľa nich tvoria len zlomok ich rozpočtu.

Tomáš Galbavý kandiduje s podporou pravice v Nitrianskom kraji. Hovorí, že bol celý život aktívny a „nejaké peniaze má“ a podporila ho aj rodina. Kampaň ho vyjde maximálne na 35-­tisíc eur.

„V tejto chvíli nerozmýšľam nad tým, čo to spraví s mojím rodinným rozpočtom,“ vraví. „Budem musieť tú dieru zaplátať opäť len čestnou a poctivou prácou. Mám živnosť, venujem sa poradenstvu či prenájmom.“

Podobne ako Mikolášikovi, niektorým kandidátom prispela strana, ktorej sú členmi. Vládny Smer poslal do každého regiónu 33-­tisíc eur, o ktoré sa museli podeliť kandidáti na župana aj poslancov.

Milanovi Belicovi v Nitre sa z nich ušlo 15-­tisíc, Petrovi Chudíkovi v Prešove 1-­tisíc.

Juraj Štaffa z volebného štábu trnavského kandidáta Tibora Mikuša tvrdí, že si súčasný župan kampaň financuje sám. Jeho plat sa pohybuje okolo troch tisíc eur, podľa priznaných nákladov by si na ňu musel odložiť desať mesačných platov.

Zákon na peniaze nemyslí

Zákon o voľbách do samosprávnych krajov sa financovaním predvolebnej kampane nezaoberá. Kandidáti nemajú stanovený žiadny limit, nemusia ani zverejňovať zoznam všetkých sponzorov.

Či sa náklady na kampane, ktoré kandidáti priznali, nelíšia od skutočných čísel, nejde overiť. Spoločnosť TNS, ktorá monitoruje reklamné výdavky, politické kampane nesleduje. Navyše, je zložité monitorovať inzeráty v regionálnych novinách či výdavky na letáky do schránok.

„Údaje, ktoré máme k dispozícii, nepokrývajú všetky médiá, ktoré mohli kandidáti v župných voľbách využiť,“ odpovedala Jana Tibenská z TNS.