Provokatéri hrali na demonštrácii 17. novembra skôr menšinovú úlohu, hovorí historik MICHAL MACHÁČEK z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, ktorý pôsobil aj na Slovensku. V novembri mu vyjde kniha V zajetí moci o Gustávovi Husákovi.
Kto všetko sa zúčastnil manifestácie 17. novembra?
„Pochod pripravovali študenti, pôvodne šlo o nezávislú študentskú iniciatívu. Neskôr sa pripojil aj Socialistický zväz mládeže, čím celá akcia získala legálny rozmer a mohla sa bez problémov konať. Nakoniec tam prišlo mnoho ďalších ľudí, ktorí chceli vyjadriť svoju nespokojnosť so stavom spoločnosti a jej vývojom.“
Koľko ich bolo?
„Tie počty sa rôznia, oficiálne sa spomína, že tam bolo od 15- do 50-tisíc ľudí, závisí aj od fázy, v ktorej demonštrácia práve bola. Na začiatku ich tam bolo menej, postupne sa pripájali ďalší. Na Vyšehrad, kam mal pochod smerovať podľa pôvodných plánov, dorazilo desaťtisíc ľudí.“
Verejnosť pozná prípad agenta Ludvíka Zifčáka, ktorý mal vyvolávať na demonštrácii konflikty. Koľko takýchto provokatérov tam bolo?
„Podľa dokumentov vieme, že tam provokatéri naozaj boli, no netrúfam si povedať presný počet.“
Na demonštrácii zohrávali skôr menšinovú úlohu?
„Myslím, že áno. Väčšinu tvorili študenti a ľudia, ktorí prišli vyjadriť svoj názor.“
Revolúcia
Študent
Zásah na pražskej manifestácii študentov prekvapil
Príslušník VB
Na Národnej triede zlyhalo velenie, policajti boli nervózni a zmätení
Historik
Husák aj režim boli už slabí
Disident
Stárek strávil nežnú vo väzení: Nechceli sme búrať, len viac slobody
Politici
Premiér bude na výročie debatovať so študentmi, prezident položí veniec
Kde bol 17. novembra prezident Gustáv Husák?
„Keďže to bol piatok, mohol byť na Pražskom hrade či lepšie povedané v takzvanom domčeku. Husák totiž nebýval priamo na Hrade, ale vo vile v Kráľovských záhradách, kde sa rád zabával sledovaním televízie.
Akú rolu hral v udalostiach tesne po zásahu na Národnej triede?
„Musíme si uvedomiť, koľko mal rokov. Bol ročník 1913, počas revolúcie mal 76 rokov a takýto starý človek už má isté limity. Zaujímavé je, že Husák bol aj tak stále aktívny, vieme napríklad, že po odstúpení Miloša Jakeša z čela KSČ sa zasadil za to, aby ho nahradil Karel Urbánek. Podľa toho, čo vieme, malo Husákovo slovo veľký vplyv, pretože ďalším vážnym kandidátom bol Lubomír Štrougal. Dokonca sa vyskytuje názor, že vraj neskôr prekazil prezidentskú kandidatúru Alexandra Dubčeka tým, že 10. decembra vymenoval za premiéra Slováka Mariána Čalfu. A tak sa podľa nepísanej tradície mal stať prezidentom Čech.“
Vy ste študovali listy, ktoré Husák bezprostredne po 17. novembri dostával. Čo v nich bolo?
„Veľká časť obsahovala požiadavku, aby Husák odstúpil. Na druhej strane je tam veľa listov, ktoré Husákovi vyjadrovali podporu a zastávali sa ho. Mnohé z nich prišli po demonštrácii 26. novembra na Letnej, kde sa kňaz Václav Malý pozrel na Pražský hrad a povedal: Gusto, pozri, ako je tu husto. To mnohých ľudí najmä na Slovensku rozhnevalo. V listoch písali, že toto by si voči hlave štátu nikto dovoliť nemal, niektorí volali po tom, aby bol Malý potrestaný. V niektorých listoch ľudia požadovali, aby sa protikomunisticky sa angažujúcim umelcom odobrali čestné tituly.“
Ktorý z týchto názorov v listoch prevažoval?
„Viac tam bolo tých, ktoré požadovali jeho odstúpenie. To však musíme brať s rezervou, pretože časť jeho korešpondencie už neexistuje. Z toho, čo sa zachovalo dodnes, vieme, že viac listov žiadalo jeho odstúpenie. Písali mu, že keďže je už v dôchodkovom veku, nech si užíva dôchodok.“
Kedy sa Husák v novembrových dňoch prvý raz objavil na verejnosti?
„Husák v prvých dňoch vôbec nevystupoval. Aj v listoch, o ktorých sa bavíme, ľudia písali, že by mal zaujať nejaké verejné stanovisko. Aj niektorí liberálnejší komunisti od neho žiadali, aby vystúpil s prejavom, v ktorom by uviedol na správnu mieru svoju úlohu v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch. Husák to odmietol s tým, že nebude nikomu hrať divadlo. Až po čase sa objavili krátke články v novinách, v ktorých sa písalo, že získal podporu pätice poslancov, aby zotrval na poste prezidenta. Potom sa objavil, až keď bola vymenovaná vláda Ladislava Adamca 3. decembra. Verejne povedal, že na svojej funkcii netrvá, ale že všetky zmeny treba robiť s rozvahou. To vyvolalo ďalšie reakcie a výzvy, aby odstúpil okamžite.“
Aký bol rozdiel medzi Husákom z roku 1945 a Husákom v roku 1989?
„V jeho živote je dôležitý jeden medzník, roky 1951 - 1960, čiže deväť rokov, ktoré prežil vo väzení. To sa, samozrejme, na človeku podpíše. Po tom, čo opustil väzenie, bol opatrnejší, obozretnejší a viac veci zvažoval, v mnohých veciach nebol taký radikálny. Keď sa pozrieme na jeho aktivity tesne po vojne, vidno, že konal veľmi samostatne a neuvážene. To sa neskôr zmenilo.“
Prejavila sa táto zmena aj v roku 1989?
„Treba si uvedomiť, že aj bez revolúcie by sa Husákovi v máji 1990 skončil prezidentský mandát a nerátalo sa s tým, že by ho obhajoval. Navyše Husák od roku 1987 nebol generálnym tajomníkom komunistickej strany. Môžeme povedať, že v tom čase už dosluhoval. Aj keď sa o celé dianie zaujímal a stále veril v idey socializmu, veď aj vo svojom abdikačnom prejave povedal, že na svete nevidí lepšiu myšlienku, na ráznejšie postupy mu už jednoducho nestačili sily.“
O kom sa uvažovalo ako o Husákovom nástupcovi, ak by nedošlo k revolúcii?
„Často sa vyskytovalo meno Jozefa Lenárta. Krátko po novembrových udalostiach to vyzeralo na Ladislava Adamca.“
Keby bol Husák tým človekom, akým bol za vojny, mohol by udalosti v novembri 1989 výraznejšie ovplyvniť či zvrátiť?
„Komunistická strana bola v tomto období vo vleku udalostí a nemala už potenciál veci zmeniť. Prípadným násilným zásahom, proti ktorému sa jednoznačne stavali aj Sovieti, by len získali trochu času, ale potom by sa im to vrátilo aj s úrokmi.“
Vracal sa Husák po revolúcii k tomu, či to muselo takto dopadnúť?
„Ani nie, vraj však ľutoval, že podporil Urbánka. V osobnom rozhovore mu údajne povedal, že sa v ňom sklamal. Inak bolo Husákovi už pred novembrom 1989 zrejmé, že éra reálneho socializmu končí. Videl, čo sa deje v okolitých štátoch, veď v Poľsku a Maďarsku došlo k zmenám už o niekoľko mesiacov skôr. Máme aj zaznamenané jeho pomerne tvrdé vyjadrenie na adresu členov politbyra, ktorým vyčítal, že nič nerobia.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
