Žien ponúkli strany málo, uspeli tak ako muži. V roku 2009 bolo v župách 63 poslankýň. Po štyroch rokoch pribudla jediná.
BRATISLAVA. Ak niekto vo voľbách znevýhodňuje ženy, nie sú to voliči, ale strany.
Naznačujú to nedávne výsledky župných volieb, v ktorých ženy obsadili 64 zo 408 poslaneckých mandátov.
Voliči do ôsmich župných zastupiteľstiev poslali iba 15,68 percenta poslankýň. Osem najväčších strán však postavilo na kandidačné listiny iba šestnásť percent žien.
Ani každá piata
„Výsledky zodpovedajú počtu žien na kandidátkach a ukazujú, že voliči nepreferujú mužov pred ženami,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Neplatí to pri všetkých stranách rovnako.
Nova a SNS postavili do volieb po Smere najviac žien, no za obe strany uspeli len muži. Obe strany však mali slabý volebný výsledok.
Nízke zastúpenie žien je čitateľnejšie v KDH. O kreslá v župách sa za hnutie uchádzalo iba 8,39 percenta žien. Voliči napokon zvolili štyri poslankyne, čo je z 57 poslancov za KDH 8,39 percenta.
Najviac žien presadil do žúp Smer, no aj tam tvoria len 18,63 percenta. Pomer žien mierne zlepšilo 19 percent poslankýň z nezávislých kandidátov.
„Smer v Bratislave ťahala žena a to zrejme dodalo odvahu aj viacerým kandidátkam. U nás chýba vodcovská ženská postava, ktorá by bola vzorom,“ priznáva zvolená poslankyňa za KDH Tatiana Mikušová z Bratislavy.
Majú inú prácu
Poslankyňa Smeru z košickej župy Ľubica Rošková tvrdí, že ani Smer ženy špeciálne neláka. „V spoločnosti prešlo od revolúcie ešte málo času, aby sme dokázali viac aktivizovať ženy.“
Najmä na dedinách chýbajú služby, ktoré by ženám pomohli sa odbremeniť a čas venovať politike.
V regionálnej politike sa tiež podľa Kusej snažia presadiť najmä ľudia z profesií, ktoré župy ovplyvňujú. „Viditeľné je to pri starostoch či lekároch, ktorí si pôsobením v župe uľahčujú manévrovací priestor v pôvodnom povolaní.“
Pre ženy, ktoré sú zväčša oveľa viac zaťažené rodinnými vecami, je podľa nej takáto kombinovaná kariéra náročnejšia.
Beata
Balogová
