BRATISLAVA. Má pri kandidátke zoradenej podľa abecedy väčšie šance kandidát s priezviskom začínajúcim sa na B, alebo na S, a to len vďaka svojmu menu?
„Efekt abecedy“ – teda väčšie šance ľudí zo začiatku zoznamov – skúmali roky analytici po celom svete a keďže v istej miere sa potvrdil, napríklad v USA pri niektorých voľbách poradie písmen na kandidátke žrebujú.
Výsledky prvého kola volieb župných poslancov ukazujú, že začiatočné písmeno mena, a teda poradie na kandidátke malo istý vplyv na výsledok aj u nás – hoci len malý.
Čiara v polovici
Dôkaz vidno po rozdelení kandidátov na poslancov do dvoch približne rovnako veľkých skupín podľa abecedy (1. skupina Axx až „Krajčík“ - 1285 kandidátov a 2. skupina „Krajňák“ až Žxx - 1290 kandidátov).
V prvej skupine nájdeme 223 zvolených poslancov, v druhej 185. V prvej polovici abecedy bola úspešnosť kandidátov 17,4 percenta, v druhej 14,3 percenta. Efekt abecedy ukazuje aj úspešnosť jednotlivých počiatočných písmen.
Voľby potvrdili aj druhú teóriu volieb podľa abecedy – šance na zvolenie mierne zvyšuje nielen umiestnenie mena na začiatku listiny, ale aj na úplnom konci zoznamu. Mierne vyššiu úspešnosť ako iní kandidáti z druhej polovice zoznamu mali priezviská s počiatočným písmenom Z, Ž či W.
Poznámka: Pre jednoznačný záver o kauzalite by sme museli spraviť aspoň regresiu, ktorá by zahŕňala aj niekoľko ďalších premenných ako stranícka príslušnosť, pohlavie, vek, atď.
Kandidáti veria
Na efekt abecedy v obmedzenej miere veria aj niektorí kandidáti zo župných volieb. Zvolený bratislavský poslanec Peter Ágoston (nezávislý) pripúšťa, že mu mohol „ľahko pomôcť“, voličov však podľa neho oslovili najmä jeho témy.
Ágoston nie je neznámy lokálny politik. V meste mal aj niekoľko bilbordov, na ktorých písal o boji s korupciou a s plytvaním peňazí.
Aj kandidát pravice Patrik Žák z Trenčína, ktorému ušlo poslanecké miesto o 117 hlasov, pripúšťa, že bol ako posledný na kandidátke v nepatrnej výhode. Niektorí voliči zrejme vyberali zospodu smerom hore.
Systém potrestal najviac Novu
Na väčšinový volebný systém, ktorým sa volia župní poslanci, najviac doplatili Nova a SNS. Ich kandidátov voliči krúžkovali oveľa častejšie, ako by sa zdalo podľa celkového počtu získaných poslancov.
Z každého volebného obvodu získal kreslo vopred určený počet kandidátov, hlasy pre ostatných prepadli. Ak by sa počty poslancov rátali podľa pomeru krúžkov pre všetkých kandidátov strany, Nova a SNS by mali o 80 percent župných mandátov viac.
„Najefektívnejšou“ stranou z tohto pohľadu bolo HZDS. Na 0,7 percenta z mandátov mu stačilo 0,3 percenta hlasov. Smeru väčšinový volebný systém nepomohol ani nepoškodil.
Podpredseda Novy Gábor Grendel hovorí, že počet získaných mandátov súvisí aj s tým, že vo väčšine žúp kandidovali samostatne, a pri nízkej účasti je zbytočné špekulovať o zmene volebného systému.
Poznámky: Zisky hlasov všetkých kandidátov danej strany v obvode boli pre očistenie vydelené počtom volených poslancov v tom obvode. Z údajov jednotlivých kandidátov strán sme vypočítali súhrnné celoslovenské hodnoty pre danú stranu. Počty nezahŕňajú nezávislých kandidátov, kandidáti boli radení podľa ich reálnej straníckej príslušnosti, nie podľa predvolebných koalícií.
