Ministerstvo školstva radí starostom, že školy udržia, ak spoja viaceré ročníky do jednej triedy.
BRATISLAVA. Stovkám detí sa môže skomplikovať cesta do školy.
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer) neodsúhlasilo zhruba 130 dedinským školám podporu, akú starostovia žiadali. Naďalej im tak hrozí zánik.
„Štát nám dal nesplniteľné podmienky. Na školu by poskytol peniaze, ak by bolo v každej triede od piateho do deviateho ročníka po pätnásť detí. Keďže ich toľko nemáme, máme zlúčiť triedy druhého stupňa, ale potom by sa nedalo normálne učiť,“ hovorí Michal Pado, starosta obce Remetské Hámre neďaleko Sobraniec.
Do tamojšej školy chodí 63 žiakov, aby ušetrili, už zlúčili prvý stupeň do dvoch tried.
Sklamaní sú aj ďalší starostovia. „Sme v koncoch, ale školu si nedáme, budeme na ňu hľadať peniaze,“ pridáva Jozef Jankovič, starosta obce Rumanová v Nitrianskom kraji.
Dediny sa boja o školy, v neistote je takmer 130 malotriedok Čítajte Tajnosti u ministra
Malotriedky
- zhruba 130 obecných škôl s malým počtom žiakov je v ohrození, dedinám chýbajú peniaze na ich fungovanie,
- minister školstva ich odmieta financovať podľa predstáv starostov,
- ministerstvo diktuje minimálny počet žiakov v triedach aj málotriedkam,
- ak limity nesplnia, nebudú môcť žiadať o štátne peniaze.
Pado pýtal od ministerstva 20-tisíc eur. Tento školský rok ešte vykryjú z rozpočtu obce.
„Od budúceho školského roka zrejme budeme nútení školu zavrieť, bez pomoci štátu nemáme šancu, neostalo by nám ani na osvetlenie v obci.“
Ak by škola zanikla, deti by museli cestovať desať kilometrov do školy v susednej dedine Úbrež.
Ministerstvo v utorok neprezradilo, koľko peňazí dokopy žiadalo 130 málotriedok a koľko im schválilo.
„Keďže proces rokovania so zriaďovateľmi škôl bol ukončený ešte len v týchto dňoch, o ich výsledkoch budeme informovať v najbližšom čase,“ odpísal ministrov tlačový odbor.
Školy už šetria
Ani cent nedostane od ministerstva škola v Plášťovciach s 83 žiakmi. Starostka obce Anikó Helység žiadala do osemtisíc eur.
„Obec bez školy? To neexistuje. Dedina by upadala, mladí by sa odsťahovali.“ Najbližšia škola je v dvanásť kilometrov vzdialených Šahách.
Obec je rozhodnutá hľadať rezervy vo svojom rozpočte, veľa si sľubuje od zateplenia školy a výmeny okien.
„Vďaka tomu by malo stáť kúrenie o tretinu menej. Získame aj presťahovaním škôlky do budovy školy,“ vraví starostka.
Neistú budúcnosť má aj škola v Rumanovej. Obci sa podarilo od ministerstva získať 1200 eur, pýtala vyše 7200.
„Za školu budem bojovať. Nechápem politiku štátu, malo by mu záležať na obecných školách, ktoré sú rodinného typu, nie je tam anonymita ako vo veľkých mestských školách. Nevychovávajú deti, čo strieľajú,“ myslí si tamojší starosta Jozef Jankovič.
Škrty a triedy
Čaplovič ešte v lete vravel, že školy s pár žiakmi stoja príliš veľa a Slovensko si takýto luxus nemôže dovoliť. Tvrdí, že ak sa počet škôl zníži, skvalitní sa výučba, lebo bude viac peňazí na kvalitných učiteľov.
Opozícia varuje, že málotriedky pochová Čaplovičova novela školského zákona, ktorá určuje minimálny počet žiakov v triedach.
Minister chce, aby v prvej triede mali minimálne 11 žiakov, v druhom až štvrtom ročníku po 13 a v piatom až deviatom po 15.
O novele rozhodne parlament na schôdzi, ktorá sa začína budúci týždeň.
Čaplovič už návrh zmierňoval. Ustúpil napríklad od toho, aby na bežných základných školách bolo v prvej triede 25 žiakov, ponechá 22.
