Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Na stredajšom rokovaní Rady vlády pre ľudské práva, ktorej predsedá minister zahraničia Miroslav Lajčák (Smer), padali obvinenia z antisemitizmu aj dogmatického komunizmu.
Konflikt vznikol po tom, ako minister do rady vymenoval Pavla Mešťana.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry za socializmu pôsobil ako profesor na bratislavskej Vysokej straníckej škole, ktorá vychovávala nové politické kádre pre komunistickú stranu.
Mešťan do roku 1989 uverejňoval články, v ktorých napádal Chartu 77 či sociálnu demokraciu, podpísaný je napríklad pod textom Aktuálnosť boja proti súčasnému antikomunizmu.
Kusý na protest odišiel
Proti nominácii Mešťana z rady vystúpil politológ Miroslav Kusý, ktorý sa postavil proti komunistickému režimu a bol za to aj vo väzbe.
„Mešťan bol hlavný ideológ normalizácie na Slovensku,“ hovorí Kusý. „Radu vlády pre ľudské práva to dehonestuje a pre mňa je neprijateľné zostať členom.“
Kusého krok Mešťana rozčúlil, tiež mu vyčíta minulosť.
„Kusý bol najdogmatickejším prednášajúcim marxisticko-leninskej filozofie na Filozofickej fakulte, ktorú som absolvoval,“ tvrdí Mešťan. „Ak on môže byť členom, mám právo byť ním aj ja.“
Mešťan politológa navyše obvinil z antisemitizmu.
„Patril medzi popredných bojovníkov proti Izraelu. Bál som sa naznačiť, že mám niečo spoločné so židovstvom, lebo by som nikdy nebol absolvoval školu.“
Známosti z mladosti
Kusý učil na fakulte v 60. rokoch. Bol vtedy aj členom Ústredného výboru Komunistickej strany pracovníkom aparátu komunistickej strany, v ktorom patril k zástancom demokratizácie. V roku 1969 ho preto zo strany vyhodili, neskôr podpísal Chartu 77 a zaradil sa k disidentom.
Obvinenia z antisemitizmu považuje za úplný nezmysel. „Nech mi pán Mešťan uvedie jeden príklad, takéto niečo nemá čím dokázať. Viackrát ma do Izraela pozvali ako hosťa,“ pripomína.
Kusý sa s Mešťanom pozná roky, pred rokom 1989 sa stretli napríklad na Mešťanovej prednáške v internáte Mladá garda.
Kusý prišiel s dvoma disidentmi – Milanom Šimečkom a Jánom Čarnogurským. Kým Mešťan hovorí, že s disidentmi v publiku nemal problém, Kusý tvrdí, že ich chcel zo sály vyhodiť, no zastavili ho študenti.
„Mešťanova prednáška sa niesla v duchu vtedajších vysokých straníckych funkcionárov, útočil na 'pravičiarov' v ČSSR,“ hovorí Ján Čarnogurský.
„Pavol Mešťan na naše príspevky v diskusii odpovedal opäť v duchu vtedajšej komunistickej rétoriky.“
Čarnogurský si spomína, že po debate na Mladej garde do všetkých internátov v Bratislave prestali púšťať cudzích ľudí. Vrátnice dostali aj zoznam mien.
„Onedlho potom sa chystala podobná akcia v internáte Družba, pokúšal som sa tam ísť. Nepustili ma.“ Čarnogurský hovorí, že ani on by s Mešťanom nechcel sedieť v jednej rade.
Expert na antisemitizmus
Minister Lajčák Mešťana do rady vymenoval na návrh Márie Jedličkovej, ktorá je poverená vedením úradu splnomocnenca pre menšiny.
„Návrh odôvodnila odbornosťou profesora Mešťana ako dlhoročného experta na antisemitizmus a holokaust, ktorú opakovane preukazuje aj vo funkcii riaditeľa Múzea židovskej kultúry,“ vysvetlil Peter Susko z tlačového odboru ministerstva.
Na svoje odborné zásluhy upozorňuje aj Mešťan. „Dvadsať rokov sa venujem výskumu antisemitizmu,“ vraví.
„Nespochybňujem, že pán Mešťan je zrejme dlhé roky dobrým riaditeľom židovského múzea,“ kontruje Kusý.
„Len hovorím, že existujú určité limity. Keby sa ako bývalý normalizátor nebral práve do rady pre ľudské práva, nebudem starú kauzu vyťahovať.“
Beata
Balogová
