BRATISLAVA. „Je to verejná spoveď,“ hlási obal knihy Som Jozef Majský. Napísala ju jeho kamarátka Ivana Havranová, ktorá s ním vlastnila vydavateľstvo. Knihu vydal Albert Marenčin.
Podnikateľ, vplyvný najmä v 90. rokoch, sa za nič nekajá a viackrát klame.
Stretnete ho na uliciJozef Majský
narodil sa v Hlohovci ako Jozef Marhuľa, priezvisko si neskôr zmenil,
pred rokom 1989 pracoval ako námestník riaditeľa vMatadorke,
hneď po revolúcii začal podnikať, založil SipoxHolding a stal sa z neho milionár,
v deväťdesiatych rokoch bol obľúbenou postavou médií, ukazoval svoj majetok, fotografoval sa s politikmi, celebritami, sponzoroval politickéstrany,
vlastnil viac médií, bol aj spolumajiteľom denníkaSME,
v roku 2002 ho zatkla polícia a obvinila ho z vytunelovanianebankoviek. Kým ich majiteľ Vladimír Fruni siuž odsedel jedenásťapol ročný trest, Majský stále čaká na právoplatnýrozsudok.
„Veľkopodnikateľa“, ako ho označovali novinári, odsúdil Špeciálny súd na dvanásť rokov väzenia. S Patrikom Pachingerom a Dávidom Brtvom podľa obžaloby vytunelovali Horizont a BMG potom, čo zavreli pobočky.
Zo zvyšného majetku pritom mohlo byť odškodnených 170-tisíc klientov nebankoviek (vyše dve miliardy eur vkladov).
Najvyšší súd rozsudok zrušil a žiada doplniť vyšetrovanie. Majský bol vo väzbe s prestávkami približne tri roky, od roku 2007 je na slobode.
Vysoké tresty dostali Brtva aj Pachinger, ani v ich prípade nie sú právoplatné.
Pojednávania sa darí odročovať vďaka obštrukciám. Majského v Bratislave bežne stretnete na ulici, Pachingera sme nedávno videli, ako vystupuje z luxusného Audi so šoférom.
V knihe veľa otázok o tunelovaní nebankovky nie je a vôbec sa nerozoberajú usvedčujúce dôkazy. Chýba aj informácia o odsudzujúcom rozsudku.
Majský tvrdí, že nič také nespravil a z Horizontu nič nemal. Likviduje ho „politická mafia v spojení s políciou“.
O väzení ani slovoKniha sa končí vyznaním, ako celý život poctivo pracoval a verí, že Slovensko raz bude mať politikov, ktorých „my voliči nebudeme považovať za primitívov“.
Krátko predtým s nostalgiou spomína, ako sa kedysi dalo stretnúť s ministrom, sudcom alebo prokurátorom a poradiť sa. Ani slovo o tom, že by sa obával nástupu do väzenia, ktoré mu hrozí.
"Či je tam niečo pravda alebo nie je, to už ja nemám na to, aby som to posudzoval, téma a postava je zaujímavá,“ povedal o knihe Marenčin.
Prečítajte si, ako spomína na problematické pasáže svojho života a čo na to hovoria ďalší aktéri:
1.Nahrávka s Frunim
Základom na Majského vyšetrovanie bol telefonát, ktorý si s ním v roku 2002 nahral Vladimír Fruni. Ten po zavretí pobočiek nebankoviek ušiel do Chorvátska, kde ho neskôr zatkla polícia. Fruni z Chorvátska volal Majskému, ktorý sa už správal ako nový majiteľ Horizontu. Nahrávku telefonátu Fruni poslal do SME.
Keď redakcia Majskému telefonovala, popieral, že by išlo o jeho hlas a musela to dokázať až policajná expertíza. „Prečo by ste to mali zverejniť a tvrdiť, že je to môj hlas? Takéto veci, to si neviem ani predstaviť, to by ste museli mať kriminalisticky potvrdené, viete dobre, že by ste to prehrali,“ vyhrážal sa Majský.
No v knihe tvrdí, že povedal niečo iné: „Poznám ho, je to nezáväzné trepanie dvoch ľudí, ktorí potrebujú zabiť čas. Nerozdúchavajte situáciu.“ Ďalej opisuje, ako sa snažil zverejnenie nahrávky zastaviť aj tak, že telefonoval majiteľovi SME. Novinárom nadáva do škrabákov, ktorí sú platení, aby písali na objednávku.
2.Útek pred vyšetrovaním
Majského polícia zadržala v roku 2002 na hraniciach s Rakúskom. Diplomatickým koridorom ho chcela previezť jeho vtedajšia manželka a poslankyňa HZDS Diana Dubovská. Polícia ju podozrievala, že mu pomáha v úteku.
V knihe Majský tvrdí, že neutekal, len mal dávno vopred kúpené letenky do Izraela a Dubovskú poprosil, aby ho odviezla na letisko do Viedne.
„V Izraeli čakal na mňa veľvyslanec. Nešiel som tam prvý raz. Keď som bol v Izraeli predtým, prijali ma prezident, šéf Mosadu, šéf parlamentu.“
Keď ho bral sudca do väzby, vraj mu povedal: „Nehnevajte sa, veľmi ma to mrzí, lebo viem, že máte pravdu, ale, žiaľ, musím vás dať do väzby... A dozorcovia, čo tam sedeli, povedali, že toto ešte v živote nepočuli.“
Sudca košického okresného súdu Ján Poprocký, ktorý o väzbe rozhodoval, takéto tvrdenia označil ako „zavádzajúce vyjadrenie, ktoré sa nezakladá na pravde“.
Majský na Špecializovanom súde. FOTO: ARCHÍV SME
3.Sklamaný z Hanzela
Majský spomína, že keď skončil vo väzbe, zašla manželka Diana Dubovská prosiť o prepustenie za generálnym prokurátorom Milanom Hanzelom, „ktorému som zhodou okolností ja pomohol stať sa generálnym prokurátorom“.
„Stretávali sme sa, vždy ma prijal aj bez ohlásenia. Na svadbe svojej dcéry ma predstavil ako najlepšieho kamaráta. Skôr ako sa stal generálnym prokurátorom, bol dokonca u nás zamestnaný! No a keď teda Diana prišla a vraví mu, Milan, veď môjho muža poznáš, vieš dobre, že to nespravil, pokojne povedal, viem, že to nespravil, prečítal som celý jeho spis, ale chcem ísť do ďalších volieb a chcem byť znovu zvolený za generálneho prokurátora, a nepustil ma. Tak mu vynadala, buchla dverami, až zarinčalo, a išla preč.“
Hanzel zomrel v roku 2008, jeho manželka, sudkyňa Najvyššieho súdu, na otázky neodpovedala. Majského z väzby pustil až generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
4.Fico za prezidenta
Majský v knihe opisuje aj divokú privatizáciu za Mečiara, aj to, ako sponzoroval všetky strany „okrem KDH“.
„Sklamali ma niektorí ministri, sklamal ma napríklad aj prezident Schuster. Ten ma predsa veľmi dobre poznal! Snažil som sa pomôcť aj jeho deťom, mal veľké problémy so synom...“ Majský bol poradcom prezidenta aj honorárnym konzulom.
„Veľmi sa vypracoval Vladimír Mečiar, teraz Robert Fico. Je to špičkový politik. Zo začiatku sa mi pozdával aj Ivan Mikloš, ale tým, že začal finančne pracovať pre seba a pre stranu, ma mimoriadne sklamal.“ Súčasného premiéra si vie Majský predstaviť aj ako prezidenta.
„To si vážne myslíte, že budem reagovať na Majského?“ povedal Mikloš.
Knihu pokrstili v Bratislave olympijský víťaz Jozef Pribilinec so zlatou medailou na krku a autorka Ivana Havranová. Hostí veľa neprišlo. FOTO: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Harabin má známych aj v IráneO zadržaných paraglajdistoch rokoval aj predseda Najvyššieho súdu.
BRATISLAVA. Zásluhy predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina pri rokovaniach s Iránom o slovenských zajatcoch opísal Jozef Majský v časti, kde kritizuje médiá.
„Nedávno prišli za mnou z iránskej ambasády vo Viedni, pretože hľadajú vhodnú nehnuteľnosť pre veľvyslanectvo v Bratislave. A spomínali, ako vysoký predstaviteľ nášho súdnictva zabezpečoval návrat našich občanov označených za špiónov z Iránu. Má teda tiež významný podiel na prepustení týchto mladých ľudí. No naše médiá o ňom ustavične píšu s dešpektom a majú ho plné zuby!“
Harabin nepopiera, že s Iránom rokoval, pozná tam niektorých sudcov.
„Keďže ide o otvorený prípad, kde sa vyjednáva o životnom osude dvoch občanov, je dôležité zachovať diskrétnosť, aby nedošlo k zmareniu náročných rokovaní,“ napísalo tlačové oddelenie. Predseda Najvyššieho súdu preto prípad nechce viac komentovať.
Ministerstvo zahraničných vecí Harabinovu účasť popiera.
„Po návrate šiestich paraglajdistov sme usporiadali tlačovú konferenciu, z ktorej bolo zjavné, kto na prípade participuje a koordinuje aktivity. Všetci aktéri zapojení do procesu boli buď na brífingu, alebo boli explicitne spomenutí,“ napísal hovorca Boris Gandel.
Premiér Robert Fico spomínal Slovenskú informačnú službu, Harabina nie. Pre citlivosť prípadu ďalej prípad ministerstvo komentovať nechce.
Autor: Martina Pažítková
Beata
Balogová
