Za porušenie moratória v ďalších voľbách chce Smer aj trestať.Moratórium by malo ísť do legislatívneho smetiaka, odporúča Tomáš Gális
BRATISLAVA. Ústredná volebná komisia prerokovala podnet a konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o porušení zákona a ukladať sankcie.
Tak znela veta, ktorou komisia pred dvomi týždňami počas prvého kola župných volieb najčastejšie reagovala na výhrady k porušeniam predvolebného moratória.
Kandidátke Smeru na bratislavskú županku Monike Flašíkovej Beňovej sa nepáčili komentáre v jednom z denníkov, zástupcovia strany Nový parlament sa sťažovali na volebné bilbordy, viacero voličov upozorňovalo na agitačné emaily či listy v čase 48 hodín pred voľbami.
Sťažnosti na porušenie moratória potvrdili aj viaceré krajské riaditeľstvá polície a volebné komisie samosprávnych krajov.
Pravdepodobne dopadnú ako väčšina podnetov z minulosti. Pre políciu porušenie moratória nie je trestným činnom, zákon nestanovuje ani žiadne postihy.
Pre porušenie moratória nezrušil nikdy zvolenie žiadneho kandidáta na župana či župného poslanca ani Ústavný súd. Stalo sa tak zatiaľ iba v komunálnych voľbách.
V roku 2006 napríklad doplatil aj na agitovanie v prospech kandidátov SMK v maďarskej televízii primátor Dunajskej Stredy Péter Pázmány.
Zákon vynútia pokuty
Moratórium
predvolebné moratórium zostalo vo všetkých voľbách okrem parlamentných,
akákoľvek kampaň 48 hodín pred voľbami je zakázaná,
ministerstvo vnútra navrhuje rozšíriť moratórium na všetky voľby, jeho porušenie chce pokutovať,
bilbordy podľa rezortu cez moratórium prelepiť netreba.
Ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka zo Smeru chce moratórium v novom volebnom kódexe zachovať a vrátiť ho aj pred parlamentné voľby, kde neplatí od roku 2006.
Zamedziť chce najmä neférovej kampani tesne pred voľbami a ovplyvňovaniu počas hlasovania.
Najznámejším prípadom je príspevok Slovenskej televízie z roku 1994, v ktorom sa Vladimír Mečiar sťažoval, že mu neumožnili voliť.
„Moratórium sa dnes vcelku rešpektuje, prevažne ide len od drobné porušenia, tesne pred voľbami nevychádza volebná inzercia,“ argumentuje riaditeľ sekcie verejnej správy ministerstva vnútra Adrián Jenčo.
Zvýšiť jeho váhu chce ministerstvo aj zavedením sankcií, ktoré môžu pre strany dosiahnuť až 300-tisíc eur a pri nezávislých kandidátoch 10-tisíc eur.
Pokutu tristo až tisíc eur však bude môcť dostať každý, kto bude na verejnom mieste propagovať niektorého kandidáta.
Názor je dovolený
„Význam moratória sa s nástupom internetu a sociálnych sietí stráca. Ako chcú postihovať niekoho, kto niečo zverejní cez americký server, ako bol zverejnený aj spis Gorila,“ pýta sa analytik agentúry Polis Ján Baránek.
Jenčo tvrdí, že postihy sa majú týkať najmä komerčnej reklamy a nie prípadov, keď „si niekto zverejní svoj názor na Facebooku“.
Baránek oponuje, že ministerstvo ide riešiť najmenej účinnú formu kampane.
„Oveľa väčší dosah ako komerčná reklama má práve zverejnenie negatívnych informácií o kandidátkach, čomu na internete zabrániť nedokážu,“ tvrdí.
Proti posilneniu moratória protestovalo aj viacero opozičných politikov. Jenčo však tvrdí, že jedinou otvorenou témou kódexu pred jeho januárovým schvaľovaním zostáva vznik stálej volebnej komisie.
