Herec a bývalý politik Milan Kňažko hovorí, že ohlásiť kandidatúru v online rozhovore by bolo čudné. Čaká na tlačovú besedu.
Kňažko začína podobne rozpačito ako konkurenti, myslí si Roman Pataj
BRATISLAVA. „Budem kandidovať. A čas, kedy to oznámim aj so základnými témami a posolstvom, sa blíži,“ odpovedal Milan Kňažko v online diskusii portálu hnonline.sk.
Správu vzápätí prebrali ďalšie médiá a oznámili, že tvár novembra 1989 a bývalý minister kultúry vo vláde Mikuláša Dzurindu sa bude na jar uchádzať o kreslo v Prezidentskom paláci.
Veľmi neoficiálne
Kto kandiduje
Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd)
Peter Osuský (SaS)
občianski kandidáti:
Radoslav Procházka
Andrej Kiska
Ján Čarnogurský
Milan Kňažko
Milan Melník
Ľubica Blašková
Jozef Behýl
Leonid Chovanec
Kňažko svoj výrok stále nepovažuje za oficiálne ohlásenie kandidatúry.
„Nič som oficiálne nepovedal, veľmi neoficiálne som odpovedal na otázku, že budem kandidovať.“
Za skutočného kandidáta ho vraj bude možné označiť, až keď kandidatúru onedlho oznámi na svojej tlačovej besede.
„Ohlásiť kandidatúru telefonicky alebo online, to by bolo čudné,“ hovorí.
Váhanie pri hárkoch
Kňažkovi ľudia v pondelok začali rozposielať petičné hárky, aby ľudia podporili jeho kandidatúru.
Aj vtedy vravel, že ešte nevie, či bude kandidovať, hoci na hárkoch je jeho vyhlásenie, že s kandidatúrou súhlasí.
V piatok Kňažko nechcel prezradiť ani to, prečo sa chce vrátiť do politiky alebo čo chce voličom ponúknuť. Odpovie vraj na tlačovke.
Povedal len, že chce byť nestraníckym a nezávislým prezidentom. „Nomináciu politickými stranami považujem za konflikt záujmov.“
Odmietol by SDKÚ či stranu Nova, ktoré ešte nemajú svojho kandidáta, ak by ho chceli podporiť? „Nerozumiem tejto otázke, je špekulatívna,“ hovorí.
Kňažko bol členom VPN, HZDS, DU, SDK, neskôr zakladal SDKÚ.
Herectvo aj politika
Milan Kňažko patril od začiatku 70. rokov minulého storočia k najobsadzovanejším hercom v televízii aj vo filme.
V roku 1989 vrátil titul Zaslúžilý umelec pre nesúhlas s politikou KSČ a podpísal výzvu Niekoľko viet, ktorá požadovala občianske slobody v komunistickom Československu.
V novembri 1989 sa stal tvárou nežnej revolúcie, zakladal Verejnosť proti násiliu a začal sa venovať politike.
Spolu s Vladimírom Mečiarom založil aj Hnutie za demokratické Slovensko, neskôr od Mečiara odišiel a patril k významnejším opozičným politikom.
Od roku 1998 do roku 2002 bol ministrom kultúry.
Z politiky sa po roku 2002 stiahol, bol riaditeľom vtedy sa rozbiehajúcej televízie Joj, vrátil sa k divadlu.
