ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Peruánec: Slováci nadávajú, ako zle žijú, pritom ste bohatá krajina

Podľa Španielov Inkovia nemali dušu, používali ich ako zvieratá. O ríši Inkov hovorí Carlos Sotelo.

(Zdroj: Gabriel Kuchta)

Podľa Španielov Inkovia nemali dušu, preto ich používali ako zvieratá.
O ríši ušatých Inkov hovorí Carlos Sotelo.

Carlos Arturo Sotelo Zumarán (na fotografii Gabriela Kuchtu) sa narodil v roku 1966 v hlavnom meste Peru Lima. Vyštudoval jadrovú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr aj podnikanie v oblasti cestovného ruchu na Ekonomickej univerzite. V Peru pracoval v nemocnici, jadrovom inštitúte, vyučoval fyziku na vysokej škole. Žil aj v Mexiku, nakoniec sa usadil na Slovensku. Vlastní cestovnú kanceláriu, ktorá je zameraná na turistov zo Španielska, sprevádza slovenských turistov po Peru, prevádzkuje peruánsku reštauráciu Casa Inka v Bratislave, zároveň pracuje v banke ako programátor. Medzi jeho hobby patrí najmä opera.
Je ženatý, má tri deti. Svoje postrehy publikuje na blogu Sme (sotelozumaran.blog.sme.sk)

Koľko Peruáncov žije na Slovensku?

Približne štyridsať.

Sú medzi nimi aj tí typickí muzikanti, ktorí zvyknú hrávať na uliciach?

Možno traja či štyria, väčšina je z Ekvádoru a Bolívie. Vzájomne sa však poznajú.

Ako po rokoch vnímate Slovensko?

Veľmi dobre, som spokojný, založil som si tu rodinu. Všimol som si však, ako mnohí Slováci nadávajú, že sa tu zle žije. Pravda je taká, že Slovensko je veľmi bohatá krajina. V porovnaní s Peru, kde sú milióny chudobných ľudí, určite.

Čo peruánska stredná trieda?

Tá si žije relatívne dobre, lebo najnižšia vrstva pracuje za minimálne peniaze. Rodina zo strednej vrstvy si môže dovoliť slúžku, hoci to nevyužíva každý. Ak sa niečo doma pokazí, málokto si to opraví sám ako trebárs môj slovenský svokor. Iní to tam totiž urobia za povedzme dve eurá.

Aký je pomer chudobných a boháčov?

Ťazko presne povedať. Napríklad Lima má osem miliónov obyvateľov, takže ak má veľké peniaze päť percent z nich, ide o 400-tisíc ľudí. Stredná vrstva tvorí asi 20 percent, čiže 1,6 milióna ľudí. Zvyšok je chudoba, ktorá nemá ani na to, aby sa zdravotne poistila.

Vy ste sa narodili do akej rodiny?

Do nižšej strednej triedy. Napríklad rodiny bratrancov patrili k bohatším, žili v lepšej časti Limy. Ukazuje to aj jedna príhoda - s bratom sme u nich prespávali, pričom domáci mali bielizeň vyvesenú na streche. Raz ich vykradli. Zmizlo všetko značkové oblečenie, ostali tam len moje a bratove nohavice, ktoré pre zlodeja nemali cenu.

video: Carlos Sotelo so svojimi kolegami pripravujú národné jedlo Peru

cit.jpgŠtátne špitály v Peru sú ako vo vojnových filmoch

Je v Lime veľa slumov?

Zo všetkých hlavných miest Latinskej Ameriky asi najviac. Lima sa rozkladá na púšti. Slumy sa rozrastajú tak, že chudobný človek si prinesie na neobývané miesto kdesi na periférii latky vyrobené z trstiny a postaví si provizórny príbytok. Postupne sa okolo usídli povedzme 100 rodín.

Na začiatku tam nemajú služby, infraštruktúru, vodu či elektrinu, nefunguje doprava. Keď však žijú na jednom mieste dlhšie, skôr či neskôr na nich začne zarábať ten, kto pochopí, že môže trebárs priviezť cisternu s vodou a predávať ju.

Z čoho tí ľudia žijú?

Tým, že sú na púšti, prakticky nič si nedopestujú. Chodia preto do mesta a hľadajú prácu. Podarí sa to len niektorým, robia sluhov alebo šoférov autobusov. Pomôžu im aj veci, ktoré vyhadzujú bohatšie rodiny, trebárs nábytok.

Systém štátnych dávok nefunguje, každý sa musí prebíjať, aby prežil. Niektorí chodia po autobusoch a predávajú cestujúcim cukríky či umývajú autá. Pomáhajú si pritom rozprávaním svojich smutných príbehov.

Ak má niekto slúžku a platí jej mzdu, odvádza za ňu aj poistné?

Rodina by ho mala platiť, ale hoci ide o minimálnu sumu, mnohí to ignorujú.

Čo sa stane, ak ochoriem, nemám poistku a potrebujem nemocnicu?

Štátne nemocnice sú oficiálne zadarmo, ale pozor – v skutočnosti je zdarma len práca lekára a priestor, kde vás ošetrí. Všetko ostatné, vrátane lôžka, platíte.

Predstavte si, že ste si zlomili ruku. Keď prídete do nemocnice, najskôr sa tam musíte zapísať, aby založili vašu kartu. Za to zaplatíte povedzme jedno euro. Potom idete k lekárovi. Ten sa na vás pozrie a pošle vás na röntgen. Zaplatíte možno 1,50 eura.

Vrátite sa k lekárovi a ten povie – potrebujeme dlahu, obväz, sadru a podobne. Musíte ísť teda ešte do lekárne a všetko si kúpiť. Ak to neurobíte, prípadne to neprinesie rodina, nemá vás čím ošetriť. Zažil som to opakovane.

Dostanem lepšiu starostlivosť, ak si platím poistku?

Vtedy môžete ísť do nemocnice, ktorá patrí priamo poisťovni, na ošetrenie sa však čaká veľmi dlho. Existujú aj súkromné nemocnice na vysokej úrovni, tie si však dovolia len bohatí.

Mám brata, ktorý robí riaditeľa firmy. Tá mu platí solídne poistenie ako benefit. Ak sa teda niečo stane, môže využiť kvalitné služby. Predtým šéfoval inej firme, ktorá mu platila len polovičnú poistku, čiže musel doplácať. Aby nebol odkázaný na štátne nemocnice, za 15 rokov odviedol na poistnom asi 50-tisíc eur.

Čo ak niekto chudobný ochorie na rakovinu? Poistku neplatil a na liečbu nemá.

Na podobné diagnózy sú isté výnimky. Neviem ako inde v Peru, ale v Lime je jedna nemocnica, financovaná rôznymi fondmi, neviem však, či len súkromnými, alebo aj štátnymi. Kto ochorie, musí prejsť cez sociálnu pracovníčku, ktorá posúdi závažnosť a finančnú spoluúčasť. Niekto si musí platiť celú liečbu sám, iný polovicu, minimálne však tretinu. Už to je pre mnohých vysoká suma, lebo liečba rakoviny je drahá.

Pamätám si, ako sme sa celá rodina skladali na liečbu našej slúžky. Keď zase ochorel otec, hoci nie na rakovinu, za 10 dní liečby na ARO sme doplácali okolo 3,5 tisíca eur, a to napriek tomu, že si platil poistné.

Nedá sa promptne využiť trebárs pohotovosť v štátnej nemocnici?

Dá, ale aj tam to býva veľmi zlé. Predstavte si komplex trikrát väčší ako Kramáre, kde sú stovky lôžok, a aj tak nekonečne dlho čakáte, kým sa nejaké uvoľní tým, že niekto zomrie alebo ho prepustia. Keď sa to podarí, ležíte v obrovskej miestnosti s posteľami natlačenými na seba tak, že sa medzi nimi prakticky nedá chodiť, pričom postele sú aj na chodbách. Keď raz mama videla, v akých podmienkach tam otec leží, plakala, že je to ako vo vojnových filmoch.

Keď Inkovia dobývali nové územia, domácich najskôr hostili, aby si ich potom tvrdo podrobili.

cit.jpgKto sa Inkom nepodriadil, toho zabili, z kože ľudí sa robili bubny

Peru bolo dôležitou súčasťou ríše Inkov. Podľa legendy jej vznik inicioval Boh Slnko zvaný Inti, ktorý zoslal na Zem svoje deti. Volali sa Manco Cápac a Mama Ocllo, pričom boli zároveň súrodenci aj manželia. Vystúpili vraj z jazera Titicaca. Manco mal zlatý prút, ktorý slúžil ako navigácia – kde sa ho podarí zaboriť do zeme, tam malo vzniknúť hlavné mesto Cuzco.

Legenda pochádza z 13. storočia, nie je však isté, či sa odvtedy niekoľkokrát nemenila. Celá oficiálna história Inkov bola totiž opísaná jedným kronikárom, ktorý bol synom inkskej princeznej a španielskeho dobyvateľa. Najmä noví historici, používajúci iné kroniky, z ktorých niektoré sa našli len pred 20 rokmi, preto majú podozrenie, že to vnímal skôr pohľadom Španielov, ktorí impérium nakoniec zlikvidovali.

Ríša sa z Cuzca nakoniec popri Tichom oceáne rozrástla na dĺžku viac ako tritisíc kilometrov, pričom v nej žilo okolo 10 až 12 miliónov ľudí.

Ťahala sa od juhu Kolumbie cez celý Ekvádor, Peru až po juh Čile. Počet obyvateľov sa len odhaduje. O Inkoch sa inak rozprávajú rôzne veci, nie je však pravda, že boli najvyspelejšou kultúrou, mnohé iné už boli ďalej.

Nezávisle na iných kútoch sveta však vymysleli štát, v ktorom jedna časť obyvateľov pracovala a platila dane, kým iná ho viedla pomocou administratívneho aparátu. Dobývanie ďalších území pritom fungovalo najmä na princípe reciprocity.

Ako sa prejavovala?

Keď Inkovia niekam prišli, domácim obyvateľom najskôr vždy niečo darovali, aby si ich zaviazali. Najvyšší vládca, ktorého volali Inka, veľa cestoval. Samozrejme, nie po vlastných, nosili ho na nosidlách. Sprevádzali ho karavány s jedlom a pitím. Kde sa zastavil, tam domácich hostil, trebárs kukuričným pivom. Tým si ich kupoval. Neskôr za to pre neho museli tvrdo pracovať.

Inkovia však tvorili marginálnu časť obyvateľstva impéria.

Nebolo ich viac ako 200- či 300-tisíc, mnohé iné etniká boli početnejšie. Napriek tomu všetko ovládli Inkovia. Vtedy ich inak nevolali takto, ale Ušatí, lebo nosili veľké náušnice, ktorými si zväčšovali otvory v ušiach.

Čo ak sa ľudia na nejakom území nechali Inkom pohostiť, ale odmietali sa mu podrobiť?

Vzbury boli časté, vtedy však nastúpila krutá represia. Inka dal pokojne zabiť všetkých v komunite a z kože ľudí si nechal vyrobiť trebárs bubny. Čítal som aj o tom, že niektorí vodcovia inkských vojsk pili z pohárov z ľudských lebiek.

Inka bežne celú dedinu presťahoval inam, lebo potreboval, aby pre neho stavala nové cesty, pestovala plodiny, ťažila zlato a striebro. Počas existencie impéria sa postavilo až 30-tisíc kilometrov ciest.

Aké používali Inkovia písmo?

Presne sa to nevie, existoval však systém akéhosi účtovníctva formou systému povrazov, na ktorých boli rôzne typy uzlov. Volal sa quipu. Keď Španieli dobyli ríšu a zajali vládcu, pýtali sa, kde žije koľko ľudí. Inkovia pomocou uzlov dokázali definovať, že tam a tam je trebárs 1000 dospelých, z nich 170 starých, 300 žien a 120 detí. Dokonca poznali presný počet lám, ktoré chovali.

Smola je, že ten systém dnes presne nepoznáme, lebo Španieli ho zničili, a hoci sa mu historici posledné desaťročia venujú, nik ho nedokázal celý dešifrovať. Vieme však, že Inkovia používali desiatkovú sústavu – uzly zdola nahor predstavovali jednotky, desiatky, stovky, tisícky. Mali rôzne farby, trebárs červená mohla predstavovať mladé ženy, žltá zase deti. Rozlíšenie fungovalo aj podľa materiálov, z ktorých boli povrazy vytvorené – z vlny lám, pričom ich existuje viac druhov, z ľudských vlasov a podobne.

Vieme napríklad, čo znamenal jeden uzol, dvojitý či trojitý uzol, ale keď sú spojené dva trojité uzly, vôbec nepredstavujú šestku. Niektorí historici si preto myslia, že mohlo ísť o nejaký konkrétny pojem, trebárs názov mesta.

Pozícia Inku ako vládcu ríše sa dedila?

Áno, volali ho Sapan Inka a bol stotožňovaný priamo s Bohom, teda so Slnkom.

Inkovia používali zaujímavý systém pošty. Ako fungoval?

Bol založený na báze špeciálne vycvičených mladých chlapcov, takzvaných chasqui. Tí buď bývali, alebo mali služby v domoch popri dôležitých cestách. Tým domom sa hovorilo tambo.

Keď jeden z chlapcov dostal ústnu správu alebo materiálnu zásielku, najčastejšie zrejme quipu, ktorú bolo treba predať ďalej, rozbehol sa cez hory, napríklad 20 kilometrov, kým nenašiel dom, v ktorom čakal ďalší chasqui. Ten správu prevzal a bežal ďalej. Utekali dni aj noci, kým sa zásielka nedostala na miesto určenia, čo mohli byť aj tisícky kilometrov. Takto sa trebárs prepravovali aj ryby.

Jeden pán užil halucinogén a potom tvrdil, že urovnal spor s mŕtvym otcom.

cit.jpgŠamanov si volajú aj vysokoškolsky vzdelaní

Kresťanstvo Inkom priniesli Španieli?

Niekedy v 15. storočí dal pápež Španielom právo na dobývanie konkrétnych území. Napríklad nárok na Brazíliu nedostali oni, ale Portugalci. Podmienkou bolo, že domácich budú obracať na svoju vieru.

Španieli to však najskôr ani nerobili, lebo zastávali názor, že indiáni nemajú dušu a preto ich treba používať ako zvieratá. Posielali ich teda ťažiť zlato, robiť najnáročnejšie práce, pri ktorých zomierali.

Nakoniec dospeli k tomu, že dušu majú?

Áno. Inkovia už predtým uznávali rôznych bohov, najviac boha Slnko, teda Inti, mali aj boha Stvoriteľa. Ochrancom a duchom hôr bol Boh Apu, bohyňou Zeme zase Mama Pacha. Keď dnes ideme do Peru s turistami, šaman im vždy ukáže aj pôvodný obrad, v ktorom prosí tohto boha o to, aby ich hory chránili.

Šamanizmus tam má stále silnú pozíciu?

V Cuzcu žije asi 300-tisíc obyvateľov a hovorí sa, že v jeho okolí je asi 5-tisíc šamanov. Domov si ich na zabezpečenie ochrany rodiny volajú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Dá sa dnes v Peru určiť, kto je priamym potomkom Inkov?

Nie, lebo väčšina Peruáncov sú miešanci. Žijú tam aj indiáni, ale či sú priami potomkovia Inkov? Asi nie, lebo tých bolo relatívne málo a fungovali pred stovkami rokov.

Za takých sa však vraj považujú trebárs Quechua indiáni. Známemu však istý pán z Peru tvrdil, že Inkovia boli o hlavu vyšší a pôvodné kmene si podrobili.

Nie je pravda, že boli o hlavu vyšší, boli rovnakí ako ostatní, akurát vládli. Ak si Quechua indiáni hovoria, že sú potomkami Inkov, znie to podobne, akoby ste vy tvrdili, že ste priamy potomok Svätopluka. Možno z jeho génov niečo máte, a podobne my máme niečo z Inkov, ale o priamych potomkoch by som určite nehovoril.

Zohrávali nejakú úlohu v ríši halucinogénne látky typu ayahuasca či san pedro?

Ayahuasca sa využíva v oblastiach, kde sa rozkladá prales, pričom nápoj sa vyrába z lián, san pedro zase v severnej časti Peru a je z kaktusu. Inkovia nepoužívali ani jedno. Tieto látky sa dodnes používajú v liečiteľstve, ale Peru v tom nie je výnimkou. Drogami sa liečilo trebárs aj v starom Grécku.

Turisti z toho majú rôzne zážitky. Kamarátka mi opisovala, ako istý pán po požití nápoja celý čas preplakal. Na druhý deň tvrdil, že sa stretol s mŕtvym otcom. Dvadsať rokov pred jeho smrťou sa pohádali, nikdy si to nevyjasnili. Umožniť to mal až halucinogén, vďaka ktorému vraj vnímal, že spolu s otcom sedia a rozprávajú sa. Z jeho podvedomia sa zrejme vynorili veci, o ktorých netušil. Bol teda spokojný a presvedčený, že s otcom dal všetko do poriadku. Iný človek, ktorý tie látky skúsil, mi zase rozprával, že celý čas okolo seba videl hady. Približovali sa z každej strany, ale nebál sa ich.

Mnohí cestujú do Peru práve kvôli ayahuasce. Je tam legálna, treba však ísť za indiánmi. Tí na nej zarábajú. Kedysi sa v liečiteľstve užívala inak – nápoj pil len šaman, nie chorý. Bral sa ako diagnostický prostriedok, cez ktorý liečiteľ vidí auru pacienta, dokáže identifikovať problém a namiešať správne byliny na liečbu.

Peruánci nemajú radi Španielov, Carlos Sotelo ich u nás sprevádza. Na fotografii jeho kolega pripravuje peruánske národné jedlo.

cit.jpgInka hodil Bibliu na zem a Španieli spustili masaker

Machu Picchu sa označuje ako Stratené mesto Inkov. Ide o nádherné kamenné terasovité stavby na kopci v peruánskych Andách vo výške viac ako 2400 metrov nad morom. Vraj však až také stratené nebolo, hoci za jeho objaviteľa sa považuje Hiram Bingham, ktorý ho mal nájsť v roku 1911.

Dnešný názov v preklade znamená Stará hora, pôvodný však nik nepozná. Ľudia, ktorí žili v blízkosti, o kamennom meste, samozrejme, vedeli, ale príliš často tam nechodili, neprikladali mu veľký význam. Dnes je z neho najmä dobrý biznis. Podľa mňa ide nielen o najkrajšiu, ale aj najdrahšiu pamiatku na svete.

Prečo?

Pri klasickej ceste musíte použiť vlak z mesta, ktorý stojí 45 dolárov tam a 45 dolárov späť, kým domáci platia len zlomok z tej sumy. Keď z neho vystúpite, treba použiť ešte autobus, ktorý vás vezie 20 minút za 18 dolárov. Samotné vstupné do komplexu stojí ďalších asi 50 dolárov. Treba si teda pripraviť minimálne 158 dolárov na osobu.

Existuje aj prístup z opačnej strany, ale trvá niekoľko dní s prenocovaním, využitím rôznych dopravných prostriedkov a náročným šliapaním do kopca. Vstupné záujemcov aj tak neminie. Ušetria síce asi 100 dolárov, stratia však dva dni.

Na čo Machu Picchu slúžilo?

Zrejme šlo o magické miesto s náboženským významom, ale presne sa to nevie. Niektorí ho označujú ako miesto odpočinku vládcu, teda Sapan Inku, možno tam žila časť jeho rodiny. Podobných pamiatok je v Peru veľa, možno 500, len Machu Picchu je najkrajšie. Videl som mnoho pamiatok v rôznych končinách sveta vrátane mayských pyramíd, ale v kráse ho nič neprekonalo.

Na základe čoho sa vie, že mesto vystavali práve Inkovia?

Dokazuje to architektúra a opracovanie materiálov, ktoré sú identické s tými v meste Cuzco či iných mestách Inkov.

Najväčšie impérium Inkov existovalo len nejakých 100 rokov. Potom prišli Španieli a hoci ich bolo málo, len okolo 160 či 170, ríšu dobyli. Ako je to možné?

Malo to viac príčin, ich kombinácia bola smrteľná. Inkská ríša príliš rýchlo expandovala, takže obyvatelia mnohých dobytých území sa s ňou nestihli stotožniť. Keď potom videli Španielov, brali to tak, že im prišli pomôcť poraziť Inkov, vďaka čomu mali šancu byť zase slobodní. Na rozdiel od skôr dobytých území si totiž ešte slobodu pamätali.

Inkovia samotní zase Španielov podcenili. Mysleli si, že ako prišli, tak odídu. Nasvedčoval tomu fakt, že sa tam ukázali už tri roky predtým a nič zlé nespravili. Akurát priniesli z Európy choroby, ktoré domáci nepoznali a zrazu na ne umierali. So Španielmi to však nespájali, vnímali to ako Boží trest za nejaké previnenie. Tak nakoniec zomrel aj jeden z posledných veľkých vládcov.

Zomrel ďaleko od Cuzca, a tak vraj nestihol určiť nástupcu, ako bolo zvykom.

Výber nástupcu bol podmienený aj súhlasom ostatných vážených inkských rodín, takže sa vždy vyjednávalo. Tento Inka síce naozaj zomrel viac ako tisíc kilometrov severne od hlavného mesta, ale nástupcu určil už predtým. Problém bol, že zrazu zomrel aj ten. O jeho post preto začali tvrdo bojovať dvaja synovia. Tesne predtým, než dorazili Španieli, jeden z nich, volal sa Atahualpa, brata porazil.

Boj medzi nimi bol krutý, sprevádzalo ho masové vraždenie vojsk protivníka, ďalších ľudí likvidovali spomínané choroby, a spolu s tým, že časť obyvateľstva sa vôbec necítila byť súčasťou ríše, to prispelo k tomu, že Španieli si s nimi ľahko poradili. Treba spomenúť aj obrovské rozdiely vo výzbroji.

Konkrétne?

Železná ruda sa v Peru našla až v 20. storočí, čiže Inkovia vôbec nepoznali železo. Mali síce množstvo zlata, striebra a medi, z nich sa však zbrane vyrobiť nedali. Španieli teda mali ľahkú prácu – nožmi dokázali jedným ťahom odrezať ruku, nohu či hlavu, kým Inkovia sa nevedeli efektívne brániť. Na rozdiel od protivníka nemali ani žiadne brnenie.

Vôbec tiež nepoznali kone, ktoré umožňovali dobyvateľom rýchly pohyb. Lamy ich nemohli nahradiť, lebo človeka neuniesli. Inkovia teda boli proti Španielom v pozícii, ako keby ste vy mali pištoľou bojovať proti tanku. Len za jediný deň zabili päťtisíc Inkov, zo Španielov pritom nezomrel nik.

Atahualpa nebol schopný nijako reagovať?

Nie. Vôbec mu nedošlo, čo Španieli chcú. Bol na nich dokonca zvedavý, lebo počul, že tam už tri roky predtým priplávali na „obrovských domoch“, teda lodiach. Inkovia dovtedy poznali len malé loďky. Podcenil ich aj preto, lebo od informátorov vedel, že ich je málo, chabých 160. Cítil sa silný, veď len nedávno v občianskej vojne porazil brata.

A tak si so Španielmi dohodol osobné stretnutie.

Kam Španieli prišli, tam ich Inkovia hostili. S vládcom sa nakoniec dohodli na stretnutí v meste Cajamarca. Bolo tam obrovské štvorcové námestie, pričom Španieli sa takticky rozostavili v okolitých domoch. Viedol ich Francisco Pizarro.

Keď šiel Inka na námestie spolu s asi päťtisíc svojimi ľuďmi, vraj si ani nevzali zbrane. Pizarrovi veril, lebo ten predtým zakázal svojim mužom, aby sa zmocnili žien, na ktoré narazili v istom inkskom kláštore. Viete asi, aké mali chúťky po týždňoch či mesiacoch na mori. Inka teda Pizarra vnímal ako slušnú návštevu.

Skončila sa masakrom.

Keď na nosidlách priniesli Inku, pristúpil k nemu španielsky kňaz a podal mu Bibliu so slovami, že ide o sväté Písmo. Vládca netušil, čo to je, a tak ju hodil na zem. Kňaz začal kričať, že je to kacír, čo bola dohodnutá zámienka na útok. Španieli vyliezli a začali zabíjať.

Inku jeho poddaní stále držali na nosidlách a hovorí sa, že vždy, keď jeden z nich zomrel, nosidlá ihneď schmatol druhý, kým nepadol aj on. Vládcu Španieli nakoniec zajali, ostatných na námestí zavraždili.

Nebojovali?

Pre Inkov bol vládca Bohom, zástupcom Slnka, a keď videli, že Boha zajali, prestali bojovať. Vládca potom už ako zajatec ponúkol Španielom obrovské množstvo zlata a striebra. Dúfal, že sa tým vykúpi a oni odídu. Konečne mu došlo, o čo ide.

Španieli súhlasili a poslovia z celej ríše začali znášať bohatstvo na chrbtoch lám. Trvalo to mesiace a medzitým dorazili ďalšie stovky Španielov. Vládcu nakoniec zabili. Dali mu pritom na výber – ak konvertuje na kresťanstvo, tak ho len obesia, ale ak nie, ubijú ho palicami a nakoniec spália.

Vybral si to prvé?

Áno, lebo Inkovia verili, že ak sa múmia zachová, existuje nádej na návrat. Nechcel teda, aby telo spálili. Istá časť Inkov potom ešte pár desaťročí bojovala so Španielmi formou akejsi partizánskej vojny. Pohybovali sa v pralese, ríša však bola navždy preč.

Ako dnes vnímajú v Peru ríšu Inkov?

Peruánci sú dosť nacionálne zmýšľajúci, tak ich to učia v škole, majú veľa hodín histórie o svojich aj cudzích dejinách. Ak to zjednoduším, učili nás, že Inkovia boli v podstate dokonalí, dokonca že už vtedy zaviedli niečo ako komunizmus.

Dôvod?

Nik z bežných ľudí nemal vlastný majetok či pozemky, všetko patrilo celej komunite, výnimkou boli vládcovia. Bežné bolo, že ak niekde nastalo sucho či dažde a ľudia hladovali, z iných krajov sa doviezlo a rozdeľovalo jedlo, aby prežili. Silnejší pomáhali slabším, zdraví chorým.

Asi je zbytočné pýtať sa, čo si v Peru myslia o Španieloch.

Berú ich zle, veľmi negatívne. Aj keby ich kedysi vládca nepodcenil, ríšu by si podmanili neskôr. Koniec koncov, niekoľko podobných dobyvateľských príbehov sa odohralo aj v Európe.

Keď dnes prichádzajú Španieli na Slovensko a zistia, že som Peruánec, hneď zbystria pozornosť. Raz mi dokonca skupina turistov rozprávala, že boli v Peru a tamojšia sprievodkyňa ich takmer „prizabila“ za to, čo ich predkovia kedysi vyviedli Inkom. Neustále im to dávala najavo, hoci za služby poctivo platili. (smiech)

Rozhovor bol autorizovaný, Carlos Sotelo v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

Výhercovia súťaže o knihu This is hardcore

Pod rozhovorom so Samom Marcom ste mohli súťažiť o tri kusy jeho knihy.

Vyžrebovali sme tieto mená:

  • Lucia Marušiaková, Liptovský Mikuláš
  • Soňa Kapszová, Bratislava
  • Martina Valachová, Senec

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

EKONOMIKA

Plat bez práce môže fungovať, Slovensku by však nepomohol

Nepodmienený príjem testuje okrem Fínska aj Kanada.

Neprehliadnite tiež

Koaliční poslanci žiadajú zmeny v ÚPN, tým by skončil aj predseda Správnej rady

Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť v októbri.

Krajcer: Najväčšiu podporu v koalícii má Rezník, zaujímavá je kandidatúra Ruttkaya

Bývalý minister kultúry Daniel Krajcer pre SME hovorí, že aj koaliční poslanci ho presviedčali, aby kandidoval na post šéfa RTVS.

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.