Počet ľudí s preležaninami v domácnostiach medziročne stále stúpa, hoci ich ošetrovanie preplácajú poisťovne.
BRATISLAVA. Tisícky chorých a nevládnych ľudí, ktorí sú odkázaní na domácu ošetrovateľskú starostlivosť, má na tele preležaniny. A ich počet medziročne rastie.
Vyplýva to z údajov zdravotných poisťovní, ktoré v piatok prezentovala Asociácia sestier a pacientov. Vo štvrtok bol svetový deň Stop preležaninám.
Preležaniny sú rany najmä na kĺboch a častiach tela, na ktorých nehybní pacienti ležia niekoľko hodín či dní.
Príbuzní nie sú pripravení
Kým v roku 2010 evidovali zdravotné poisťovne spolu vyše osemtisíc pacientov s preležaninami, o dva roky neskôr už ich počet stúpol viac ako o tisíc.
Počet pacientov s preležaninami, teda dekubitmi, za posledné tri roky rástol medzi pacientmi každej z troch poisťovní.
Celkovo počty domácich preležanín za dva roky stúpli o vyše štrnásť percent.
Údaje Všeobecnej zdravotnej poisťovne naznačujú, že v roku 2009 bolo ešte výrazne menej dekubitov ako minulý rok, zhruba o štvrtinu.
Šéfka asociácie Ľubica Kočanová za vysokým číslom vidí najmä to, že príbuzní na opateru nie sú pripravení.
„Táto neinformovanosť spôsobí, že v priebehu dvoch-troch dní bezvládnemu človeku, keď mu doma neposkytnú starostlivosť, vznikne preležanina.“
Odborníci sa k ošetreniu rán dostanú často až vo chvíli, keď už sú výraznejšie, vraví Božena Bušová, šéfka Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti Harris Slovakia.
Práve tieto agentúry najčastejšie odhaľujú dekubity v domácnostiach a hlásia ich poisťovniam.
Príbuzní pacientov podľa Bušovej otáľajú aj preto, že sa obávajú ďalších výdavkov.
„Ošetrovanie dekubitov v plnej výške hradí poisťovňa,“ vraví Bušová. Pacient nedopláca nič.
Časť preležanín si podľa Kočanovej pacienti priniesli aj z nemocníc. Ich podiel na celkovom počte si však netrúfa stanoviť. „Menšina,“ odhaduje Bušová.
Preležaniny v Trnave utajovali, poisťovniam ich nepriznali dva roky Čítajte Nemocnice hlásia menej rán
Na rozdiel od domácností, nemocnice hlásia pokles počtu takto doráňaných pacientov.
Kým v roku 2009 podľa údajov zdravotných poisťovní bolo 911 takýchto prípadov, vlani to bolo už len 520.
„Všeobecne máme názor, že počty preležanín nemocnice nepriznávajú,“ reaguje Kočanová.
Túto skúsenosť mali aj redaktori denníka SME, ktorí na jar strávili týždeň v trnavskej fakultnej nemocnici. Kým interne vlani nemocnica vykázala 118 preležanín, poisťovniam nenahlásila ani jednu.
Na rozdiel od Kočanovej bratislavský chirurg Marek Čambal vidí za poklesom počtu preležanín v nemocniciach systematické zlepšenie prevencie a starostlivosti. Oceňuje aj verejnú debatu o preležaninách.
Beata
Balogová
