Predseda kraja rozhoduje aj o rozpočte a nových odboroch na stredných školách, môže vetovať rozhodnutia poslancov.
BRATISLAVA. Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť povinnosti, ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať ústavu a zákony...
Tak sa začína sľub, ktorý v najbližších týždňoch zloží aj Marian Kotleba (ĽSNS).
V zastupiteľstve sa zrejme nebude môcť oprieť o žiadneho poslanca, politici aj veľká časť verejnosti ho odmietajú pre extrémistické názory.
„Pre výsledky kraja je veľmi dôležitá symbióza medzi poslancami a županom. Ak nespolupracujú, pre kraj to je veľmi zlé,“ hovorí doterajší trenčiansky vicežupan Jozef Božík (za Smer).
Práve v trenčianskej župe pre spor župana Pavla Sedláčka (HZDS) so zastupiteľstvom celý rok hospodária bez rozpočtu a väčšie investície kraj odložil.
Poslancov môže obísť
„Sila župana je pomerne veľká, hoci sme dva razy schválili rozpočet, župan to nerešpektoval a išiel do provizória,“ hovorí Božík.
Jedným z dôvodov, prečo župan rozpočet vetoval, bola snaha poslancov oklieštiť jeho právomoc vykonávať zmeny v rozpočte aj bez súhlasu zastupiteľstva. Práve to je jeden z nástrojov, ako môžu poslanci župana oslabiť, ak nesúhlasia s jeho politikou.
„Zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s rozpočtom a striktne určí, čo župan môže robiť bez zastupiteľstva, ja môžem nakladať s desiatimi percentami z rozpočtu podľa vlastného uváženia,“ vysvetľuje aj trnavský župan Tibor Mikuš (s podporou Smeru).
Župan zas môže znepriatelenému zastupiteľstvu vetovať rozhodnutia. „Poslanci môžu veto do 60 dní prelomiť, potrebujú na to však trojpätinovú väčšinu,“ hovorí Božik.
Rozpory župana a poslancov sa doteraz najviac vyostrili v prvom volebnom období v Nitrianskom kraji.
Väčšinu v zastupiteľstve mala vtedy SMK, županom bol Milan Belica, podporovaný slovenskými stranami. Situácia zašla tak ďaleko, že vicežupan SMK podpísal počas Belicovej dovolenky zmluvy za milióny eur, ktoré on odmietal.
Časť agendy, najmä prenesený výkon štátnej správy, riadi župan cez úrad bez poslancov.
„Môže rozhodovať, aká bude maximálna výška cestovného v prímestskej doprave alebo schvaľovať nové študijné odbory na stredných školách,“ vraví Božik.
Mikuš prirovnáva prácu župana k manažérskej práci. „Je to ako riadiť firmu, ktorá má v portfóliu správu ciest, škôl, kultúrnych zariadení, domovov sociálnych služieb či nemocníc,“ vraví.

Kontakty s vládou
Župan môže ovplyvňovať aj celoštátnu politiku, samosprávne kraje totiž môžu pripomienkovať zákony. Predsedovia krajov sa k aktuálnym témam stretávajú aj s premiérom či prezidentom.
„Predseda vlády tak ako pred oboma kolami voľby ani teraz nebude prispievať ku kampani pána Kotlebu,“ napísala hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová na otázku, či sa bude premiér s Kotlebom stretávať. Prezident Ivan Gašparovič na túto otázku neodpovedal.
Žilinský župan Juraj Blanár (Smer) však kolegu bojkotovať nemieni. „Budem rešpektovať vôľu voličov,“ napísal.

Beata
Balogová
