BRATISLAVA. Blízke rodinné väzby v justícii má tridsať percent novovymenovaných sudcov. Kritériá na ich výber je potrebné viac špecifikovať a zjednotiť.
Vyplýva to z monitoringu a analýzy vybraných výberových konaní na súdoch, ktoré predstavila na tlačovej konferencii v Bratislave odborná organizácia Via Iuris.
"Zistili sme, že blízke rodinné väzby na osoby pracujúce v justícii má 30 percent vymenovaných sudcov. Pritom zo všetkých účastníkov výberových konaní deklarovalo blízke rodinné väzby na osoby pracujúce v rezorte iba 14 percent," vysvetlila autorka analýzy Kristína Babiaková.
Ako dodala, tieto výsledky vzbudzujú potrebu zvýšenej pozornosti, keďže nezohľadňujú existenciu prípadných iných väzieb ostatných uchádzačov na osoby pracujúce v justícii.
Nedostatočné pravidlá
Via Iuris pozitívne vníma fakt, že takmer štvrtina vymenovaných sudcov má predchádzajúce pracovné skúsenosti z iného ako justičného prostredia. To môže podľa organizácie priniesť do justície odlišné názory, inú profesionálnu skúsenosť a iné poznatky z aplikačnej praxe.
Analýza sa taktiež zamerala na porovnanie požiadaviek na sudcov v iných krajinách a na Slovensku.
"Môžeme konštatovať, že kritériá na výber sudcov a predsedov súdov na Slovensku sú v porovnaní s inými krajinami a medzinárodnými štandardmi upravené nedostačujúco," doplnila Babiaková.
Organizácia preto navrhuje precíznejšie zadefinovanie kritérií na výber sudcov a predsedov súdov a odporúča vytvorenie jednotných a podrobných hodnotiacich hárkov, ktoré zabezpečia, že členovia výberových komisií budú uchádzačov posudzovať na základe rovnakých kritérií.
Kritizujú Súdnu radu
Súdna rada ako orgán, ktorý rozhoduje o výbere sudcov v poslednom stupni, podľa Via Iuris nespĺňa požiadavky na objektívne a odôvodnené rozhodovanie, keďže posudzovanie uchádzačov nie je jednotné a nemá nikde výslovne upravený postup, ktorý má o uchádzačovi rozhodovať.
"Via Iuris preto odporúča, aby bola prijatá právna úprava, ktorá zakotví proces rozhodovania Súdnej rady o predložení kandidátov prezidentovi, stanoví skutočnosti, ktoré majú byť predmetom preverovania Súdnou radou a stanoví povinnosti Súdnej rady odôvodniť svoje rozhodnutie o predložení alebo nepredložení kandidáta prezidentovi na vymenovanie," doplnila Babiaková.
Od mája 2011 po dobu 22 mesiacov sa monitoring zameral na 31 výberových konaní na funkciu sudcu na okresné súdy a 84 výberových konaní na funkciu predsedu súdu na okresné a krajské súdy.
Ministerstvo spravodlivosti plánuje v súvislosti s výberovými konaniami určité úpravy.
"Ministerstvo pripravuje legislatívne zmeny tzv. statusových zákonov, ktoré sa v určitom rozsahu dotknú aj oblasti výberových konaní na súdoch," uviedla v stanovisku hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
