BRATISLAVA. Aj keď má magisterský titul, v supermarkete robí dokladačku tovaru.
Dvadsaťdeväťročná Denisa, ktorá skončila Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela, robí v obchode, lebo ju nevzali ani za asistentku v advokátskej kancelárii.
„Beriem to tak, že mám aspoň nejakú prácu. Lepšie je zarobiť 450 eur, ako byť úplne bez príjmu,“ vraví Denisa z Detvy.
Viaceré firmy už v inzerátoch na pozície predavačov požadujú vysokoškolské vzdelanie. „Je málo miest. Keď nenájdu šikovného absolventa strednej školy, vezmú vysokoškoláka,“ hovorí Marcela Glevická z portálu profesia.sk.
Šesťdesiatosem percent voľných miest v administratíve, na ktoré stačí stredná škola, vlani obsadili ľudia s diplomami.
Prečítajte si tiež:
Záujem o vysoké školy klesá, prijali menej, ako chceli (hodnotenie)
Nedocenený titul
„Zamestnávatelia nerozoznávajú medzi maturitným vysvedčením a bakalárskym diplomom. Titul bakalár je úplne zdegradovaný,“ hovorí Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá v stredu zverejnila deviate hodnotenie kvality vysokých škôl.
Za vážny problém považuje, že vyše 80 percent bakalárov pokračuje na magisterskom alebo inžinierskom stupni.
„Zo škôl potom vychádza priveľa prevzdelaných ľudí, pre ktorých na trhu nie je dostatok voľných miest, a tak idú aj na podradnejšie pozície,“ tvrdí Ostrovský.
Raritou podľa Ostrovského nie je, že murárov robia vyštudovaní inžinieri či pokladníčky učiteľky. Zohnať prácu potom nevedia ani ľudia s nízkym vzdelaním. Na Slovensku robí iba 14,6 percenta ľudí so základným vzdelaním, priemer Európskej únie je 46,6 percenta.
„Na bakalárov sa pozerá ako na nedovzdelaných. Problémom je aj to, že sa znížila úroveň stredného školstva. Kedysi elektrotechnik z priemyslovky vedel to, čo teraz bakalár,“ myslí si rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.
Štátu vyčíta, že zdravotným sestrám nariadil byť aspoň bakalárkami. „Prečo nestačila kvalitná stredná zdravotná škola? Takto sa znížila hodnota diplomov.“
Štát by mal podľa Mičietu určiť, aké pracovné miesta zodpovedajú absolventovi univerzity a stredoškolákom.
Na bolonskej ceste Čítajte Vyrieši to prax?
Ostrovský tvrdí, že zamestnávatelia by začali viac uznávať bakalárske diplomy, ak by mladí museli ísť aspoň na ročnú prax a až po nej by smeli študovať za magistrov či inžinierov. „Zistili by, či im konkrétna práca vyhovuje, alebo sa chcú ďalej vzdelávať a získať lepšie posty.“
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča zo Smeru reagovalo, že vysokoškolákov chce už počas štúdia posielať na prax do firiem.
„Treba riešiť motiváciu zamestnávateľov a konkrétne podmienky, ale z nášho pohľadu ide o systémovejšie a udržateľnejšie riešenie,“ povedal hovorca ministerstva Michal Kaliňák. Odkedy chcú prax zaviesť, nespresnil.
Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer podotkol, že študenti, ktorí majú záujem, už dnes popri štúdiu pracujú.
„Vytvoriť však naraz na trhu práce asi 50-tisíc pracovných miest pre bakalárov by nebolo jednoduché. Môže to spôsobovať tlak na nezamestnanosť mladých ľudí.“
ARRA Správa 2013
Beata
Balogová
