BRATISLAVA. Ako volať človeka, ktorý sa nechával titulovať vodca, pochodoval v čiernej uniforme a dodnes zdraví novinárov v esemeskách pozdravom „Na stráž“?
Slovenské a zahraničné médiá ho po úspechu v župných voľbách označili za nacionalistu, radikála či dokonca neonacistu. Nie každý názov je presný.
Mnohí odborníci by najradšej zostali pri pojme radikál či extrémista. Tie v odbornej reči opisujú, ako veľmi človek odmieta demokraciu.
Polícia mala na Kotlebu dvanásť spisov, odsúdili ho len za haváriu Čítajte K takémuto vymedzeniu sa prikláňa napríklad historička Jaroslava Roguľová, ktorá Kotlebu považuje za radikála, či politológ Tomáš Nociar.
Nociar však priznáva, že termín pravicový extrémizmus zahŕňa rôzne prúdy.
„Medzi základné patria neonacizmus a neofašizmus,“ hovorí. Spoločný termín sa používa preto, že sa niekedy nedá presne určiť, ku ktorému smeru sa subjekty hlásia, „alebo ide v ich prípade o mix neonacizmu aj neofašizmu,“ dodáva Nociar.
Neonacista zrejme nie je
V Kotlebovom okolí sa v minulosti pohybovalo viac ľudí, ktorí s neonacizmom sympatizovali.
U kandidátov Ľudovej strany – Naše Slovensko sa našli fotky nacistického pohlavára Rudolfa Hessa alebo sa odfotili s insígniami, ktoré používali jednotky SS.
Pri Kotlebovi v minulosti nič podobné nenašli. Zaznamenané sú len jeho ostré antisemitské výroky. K tým menej známym patrí jeho prejav 14. marca 2004 v Bratislave.
Citát Ľudovíta Štúra o Židoch ako o cudzom národe uviedol slovami „Štúr o týchto diabloch v ľudskej koži vo svojom diele povedal“.
S fašizmom sympatizoval
Historik Ivan Kamenec si myslí, že Kotleba má najbližšie nielen k vojnovej Slovenskej republike, ale najmä k jej režimu, ktorý bol autoritatívno-totalitný s výraznými fašistickými prvkami.
Podľa historika mal fašizmus v medzivojnovej Európe viac podôb, tá slovenská bola jednou z nich.
„Bola založená na nacionalizme, korporativizme a krytá pláštikom údajného kresťanského učenia.“ Preto by Kotlebu označil za fašizoidného extrémistu.
Nový župan sa pred časom hlásil nielen k prezidentovi Tisovi, ale aj k stavovskému usporiadaniu bez možnosti slobodných volieb. Práve preto bola zakázaná jeho prvá Slovenská pospolitosť – Národná strana.
Odborníci upozorňujú, že Kotleba po roku 2008 svoju rétoriku zmenil.
„Svoju rolu tu však nemusí zohrávať prerod myslenia,“ upozorňuje politológ Nociar. „Môže to byť poučenie z minulosti, ako aj snaha osloviť širšie masy voličov.“ Kotleba svoje výroky z minulosti nikdy neodvolal ani neoľutoval.
