Po kauze Petra Tótha dostala SIS zákaz najímať novinárov. Platiť by to malo doteraz.
BRATISLAVA. Spolupráca SIS s novinármi je v súčasnosti možná iba vo výnimočných prípadoch.
Zákon stanovuje, že ak SIS potrebuje najať pracovníka médií, musí si na to vyžiadať osobitný súhlas šéfa bezpečnostnej rady štátu, ktorým je premiér.
Zákon takto zmenil parlament v roku 2004 práve na základe prípadu Petra Tótha.
Jeho spolupráca so SIS sa prevalila po tom, ako ho jej vtedajší šéf Vladimír Mitro vo februári 2003 vymenoval za šéfa kontrarozviedky.
Exnovinár, ktorý tajil prácu pre tajných: Nechcel som zaťažovať Čítajte Stíhali ho
Novinári v SIS
- zákaz spolupráce SIS s novinármi platí od 2004,
- predtým to zákon neupravoval,
- teraz vláda pripravuje nový zákon, ktorý otázku tiež rieši,
- Tóth v knihe spomína aj ďalších novinárov v SIS.
Vojenská prokuratúra Tótha stíhala za to, že v tom čase poslal anonymne do médií fax, v ktorom v súvislosti s kauzou odpočúvania denníka SME obvinil vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka z manipulovania s databázou odpočúvaní. Tóth to dodnes popiera.
Jeho stíhanie súd zastavil, keď poslanci vypustili zo zákona trestný čin útoku na verejného činiteľa, z ktorého bol obvinený.
Mitrov nástupca v SIS Ladislav Pittner rozhodol o odvolaní Tótha z pozície šéfa kontrarozviedky.
Pracoval tam však ďalej. Teraz v knihe tvrdí, že do roku 2005.
Keď však v novembri 2003 vypovedal na súde v celkom inej kauze, tvrdil, že je už nezamestnaný. „Momentálne som bez pracovného pomeru,“ povedal podľa agentúry Sita.
Bude nový zákon
Rovnako nehovoril pravdu ani o tom, že pred vymenovaním za šéfa kontrarozviedky so SIS nespolupracoval nijako.
„Nie. Nebol som ani kádrovým príslušníkom SIS, ani jej spolupracovníkom,“ vysvetľoval vo februári 2004 v rozhovore pre časopis Život.
SIS v súčasnosti pripravuje nový zákon o spravodajských službách. Ako v ňom upravuje spoluprácu s novinármi, neodpovedala.
Rovnako ani na to, či v súčasnosti využíva výnimku, ktorá jej spoluprácu s novinármi umožňuje.
Peter Tóth klamal redakciu, ale hlavne čitateľov. A preto sa mu nedá veriť ani slovo, píše Matúš Kostolný Čítajte 
