Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

EK: Benešove dekréty nie sú prekážkou pre vstup ČR do únie Brusel

 18. októbra (TASR) - Benešove dekréty nepredstavujú z pohľadu európskej legislatívy žiadnu prekážku pre vstup Českej republiky do Európskej únie. Tak znie záver právnej analýzy dekrétov, ktorú dnes oficiálne zverejní Európska komisia.

"Tieto zistenia neukazujú žiadne prekážky pre pristúpenie Českej republiky vo svetle európskeho práva," znie dvojriadkový záver 12-stranovej správy, ktorá stručne rozoberá päť dekrétov a zákonov týkajúcich sa deportácií Nemcov a konfiškácie ich majetku v rokoch 1945-46, ako aj reštitučný zákon z 90. rokov.

Ku každému analyzovanému dekrétu či zákonu prináša správa stručný rozbor a krátke zhrnutie zistených poznatkov.

Dekrét číslo 16 z roku 1945 o trestaní nacistov a kolaborantov bol zrušený a nemôže viesť k novým súdnym procesom. Rozsudky vynesené na jeho základe, vrátane tých v neprítomnosti, už nemožno vykonať, konštatuje dokument právnych expertov EK.

Čo sa týka tzv. zákona o amnestii (115/1946), komisia konštatuje, že nikdy nebol zamýšľaný ako celkové ospravedlnenie viny zo ukrutnosti spáchané na Nemcoch a Maďaroch, hoci na to mohol byť použitý. Žiadnym spôsobom však dnes Českej republike nebráni stíhať a trestať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Dekréty, na základe ktorých dochádzalo ku konfiškácii majetku (5/1945, 12/1945, 108/1945) vyčerpali svoj účel v roku 1945. Ďalšie vyvlastňovanie na ich základe dnes už nie je možné, uviedla komisia.

Reštitučné zákony zo začiatku 90. rokov boli podľa EK zamýšľané ako náprava škôd z obdobia komunizmu (1948-89), pričom toto ohraničenie podľa expertov nepredstavuje problém. Komplikácie však spôsobuje skutočnosť, že toto časové ohraničenie nie je absolútne.

Skutočnosť, že zákony zo začiatku 90. rokov otvorili niektoré možnosti reštitúcií majetku zhabaného na základe Benešových dekrétov neznamená, že dekréty sa dnes opäť uplatňujú.

Podmienka českého štátneho občianstva vyplývajúca z týchto reštitučných zákonov by bola v rozpore s nediskriminačnými požiadavkami Zmluvy o EÚ, ak by už ČR bola členom únie.

Dnes však už nie je možné predkladať nové žiadosti o vrátenie majetku. Od vstupu do EÚ bude ČR plne platiť legislatíva o rovnosti práv všetkých občanov únie. ČR preto nemusí meniť reštitučnú legislatívu zo začiatku 90. rokov, znie názor komisie.

Správu, ktorá je výsledkom dohody medzi komisárom EÚ pre rozšírenie Günterom Verheugenom a vtedajším českým premiérom Milošom Zemanom z apríla tohto roka, dostala tento týždeň česká vláda a Európsky parlament. Dnes by ju mala komisia oficiálne zverejniť.

Dokument vypracovali experti Generálneho riaditeľstva EK pre rozšírenie v spolupráci s právnym oddelením EK a českou stranou. Jeho názov síce znie "Československé prezidentské dekréty vo svetle acquis communautaire", ale samotný text sa ani raz nezmieňuje o Slovensku a jeho právnom systéme.

Die Presse: Novú slovenskú vládu čakajú staré problémy (monitor)

Viedeň 18. októbra (TASR) - Slovenskú vládu staronového premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá zložila prísahu len tento týždeň, čaká množstvo nedoriešených problémov, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho konzervatívneho denníka Die Presse.

Za momentálne najväčší problém Slovenska označujú noviny deficit v štátnom rozpočte a obchodnej bilancii, ktorý sa bude musieť odstraňovať aj znížením počtu pracovníkov v štátnej správe a takmer 20-percentnú nezamestnanosť, najvyššiu spomedzi kandidátskych krajín únie.

V prípade nezamestnanosti vládnu však medzi jednotlivými regiónmi enormné rozdiely. Kým Bratislava dosahuje v produktivite práce a kúpnej sile už priemer EÚ, v chudobných oblastiach východného Slovenska je bez práce 30-40 percent obyvateľstva.

Vzhľadom na to, že rozdeľovanie zahraničných investícií je veľmi nerovnomerné, hrozí, že rozdiely medzi jednotlivými oblasťami sa budú skôr zvyšovať ako vyrovnávať, upozorňuje rakúsky denník.

Aj keď jadro terajšej vlády tvoria strany, ktoré boli už aj v minulom kabinete, existujú oprávnené nádeje, že nová slovenská vláda bude pracovať efektívnejšie.

Voliči na Slovensku rozhodli totiž o tom, že ľavicové strany opustili nielen kabinet ale aj parlament. Táto skutočnosť umožnila vznik vlády stredo-pravicových strán, ktorej činnosť by nemali paralyzovať ideologické rozpory, konštatuje Die Presse.

Okrem pochvaly si však staronový Dzurindov kabinet vyslúžil už aj prvú kritiku - ako horúci zemiak si koaličné strany začali pohadzovať nie práve príjemnú zodpovednosť za riešenie rómskej otázky. Najnovšie sa rómsky problém vydáva za "osobitnú prioritu celej vlády," pokračujú noviny.

Z doterajších skúseností možno usudzovať, že o túto otázku sa zrejme nechce starať nikto. Z Rómov ktorí tvoria približne osem percent obyvateľstva SR, nemá prácu takmer nikto, väčšina rómskych detí neabsolvuje ani povinnú školskú dochádzku.

Medzi touto časťou obyvateľstva je najviac rozšírený alkoholizmus a majetková trestná činnosť. Naopak, väčšinové obyvateľstvo prejavuje voči Rómom čoraz častejšie rasistický postoj. Pomocou zahraničných inštitúcií sa síce zorganizovalo niekoľko ukážkových projektov, tie však zasiahli len minimálnu časť rómskeho obyvateľstva.

Médiá už pochválili stredopravú koalíciu, ktorá vzišla z nedávnych volieb, za rýchle vytvorenie vlády a jej programu. Kritiku si však vyslúžil fakt, že v novom kabinete nie je ani jedna žena, uzatvára Die Presse.

V Dolnom Rakúsku zaistili ďalších 49 ilegálnych emigrantov

Viedeň 18. októbra (TASR) - Dovedna 49 ilegálnych emigrantov zaistili rakúske orgány od stredy do dnešného dňa vo viacerých okresoch spolkovej krajiny Dolné Rakúsko.

Utečenci prekročili najmä slovensko-rakúsku a česko-rakúsku zelenú hranicu. Podľa dnešných informácií vedenia dolnorakúskej polície bolo medzi zadržanými 19 Afgancov, desať Indov, šesť Rusov, päť osôb z Iraku a traja ilegálni prisťahovalci zo Sýrie.

Ďalej príslušníci rakúskej pohraničnej polície a asistenční vojaci chytili dve osoby zo Senegalu, dve z Alžírska a po jednej osobe z Konga a Bangladéša. Opätovne sa nepodarilo vypátrať prevádzačov.

Népszabadság: Gabčíkovské otáľanie (monitor)

Budapešť 18. októbra (TASR) - Otázku doriešenia problematiky vodného diela Gabčíkovo so slovenskou stranou pravdepodobne nechce vziať na svoje plecia ani rezort diplomacie, ani rezort životného prostredia a ani Úrad predsedu vlády (MEH).

Píše to dnes v komentári maďarský denník Népszabadság, podľa ktorého sa vec Gabčíkova nestala predvolebnou témou ani pre politické strany uchádzajúce sa v apríli o vstup do snemovne.

Doterajšie meškanie prípravy rokovaní so Slovenskom vysvetľoval maďarský kabinet očakávaním výsledkov parlamentných volieb. Za posledným trojtýždňovým odkladom rozhodnutia vlády vo veci vodného diela stojí podľa Népszabadság údajne hľadanie takej osoby na čele rokovacej delegácie, ktorá bude prijateľná aj pre desiatku v otázke Gabčíkova zainteresovaných ochranárskych organizácií.

Jediné, čo sa stalo na maďarskej politickej scéne, je, že koalícia aj opozícia deklarovali, že nechcú stavať ďalšiu hrádzu na Dunaji. Ale o ďalších krokoch v nedoriešenom probléme nikto nehovorí.

Otázkou zostáva, akú úlohu môže zohrať Maďarsko v prevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo. Budapešť zatiaľ na túto otázku nevedela alebo nechcela dať jasnú odpoveď, píše autor komentára v denníku Népszabadság, podľa ktorého najdôležitejšou vecou je dostať viac vody do Starého koryta Dunaja.

V Rakúsku zadržali s falošným pasom viacnásobného slovenského zlodeja

Viedeň 18. októbra (TASR) - Za trestný čin viacnásobnej krádeže a za falšovanie úradnej listiny zadržali vo štvrtok rakúski kriminalisti na hraničnom priechode Kittsee 40-ročného slovenského občana.

Na muža bol už dávnejšie vydaný zatykač za sériu rekordných 150 krádeží. Napriek tomu sa pokúšal opätovne dostať na územie Rakúska s falošným pasom. V rámci svojej trestnej činnosti v okolí Kremsu odcudzil najmä počítače, digitálne fotoaparáty, videokamery a iné drahé predmety.

Výška škôd, ktorú spôsobil zlodej-rekordér na území našich susedov, zatiaľ nie je známa. Slováka umiestnili po rozhodnutí krajinského súdu do vyšetrovacej väzby v Korneuburgu.

SR získala štatút pozorovateľa v Medzinárodnej organizácii frankofónie

Bejrút 18. októbra (TASR) - Na dnešnom úvodnom rokovaní deviateho summitu Medzinárodnej organizácie frankofónie (OIF) v Bejrúte za účasti prezidenta SR Rudolfa Schustera priznali Slovenskej republike štatút pozorovateľa.

Cieľom OIF je posilňovať spojivá, ktoré medzi členmi vytvára používanie francúzskeho jazyka. Frankofónia rešpektuje suverenitu členských štátov, ich jazyky a kultúru, dbá na prísnu neutralitu vo veciach vnútornej politiky. Chce napomáhať nastoľovaniu a rozvoju demokracie, podporovať právny štát, ochraňovať ľudské práva, prispievať k dialógu kultúr a civilizácií a posilňovať rozmach ekonomík členských krajín.

Štatút pozorovateľa umožňuje zúčastniť sa na všetkých plenárnych zasadnutiach frankofónneho spoločenstva, vystúpiť s prejavom na summite hláv štátov a vlád alebo v Stálej rade pre frankofóniu.

Výkonným orgánom frankofónneho spoločenstva je Agentúra pre kultúrnu a technickú spoluprácu po francúzsky hovoriacich krajín (ACCT). Podieľa sa na všetkých programoch v oblasti rozvoja vedy, školstva a kultúry. Agentúra zabezpečuje vzdelávanie diplomatov-francúzštinárov a systematicky ich pripravuje na pôsobenie v medzinárodných organizáciách.

EK: Záver správy o dekrétoch možno uplatniť aj pre Slovensko

Brusel 18. októbra (TASR) - Slovenský právny systém je porovnateľný s Českou republikou. Záver právnej analýzy, podľa ktorej Benešove dekréty nepredstavujú prekážku pre vstup Česka do EÚ, možno teda uplatniť aj pre Slovensko. Vyhlásil to dnes v Bruseli hovorca Európskej komisie pre rozšírenie Jean-Christophe Filori.

Zdôraznil však, že správa, ktorú dnes EK zverejnila, sa zaoberá len Českou republikou a pre Slovensko podobná právna analýza neexistuje.

Experti komisie, ktorí sa podieľali na vypracovaní správy, dnes potvrdili, že "jej veľká časť" je platná pre Slovensko. Ak by však bola zo strany členských štátov problematika dekrétov nastolená, ako v prípade ČR, bolo by zrejme potrebné preskúmať právnu prax na Slovensku po roku 1993, keď sa Česko-Slovensko rozdelilo.

Podľa dnes zverejnenej správy expertov EK Benešove dekréty nepredstavujú z pohľadu európskej legislatívy žiadnu prekážku pre vstup Českej republiky do EÚ.

"Tieto zistenia neukazujú žiadne prekážky pre pristúpenie Českej republiky vo svetle európskeho práva," znie dvojriadkový záver dvanásťstranovej správy, ktorá stručne rozoberá päť dekrétov a zákonov týkajúcich sa deportácií Nemcov a konfiškácie ich majetku v rokoch 1945-46, ako aj reštitučný zákon z 90. rokov. Ku každému analyzovanému dekrétu či zákonu prináša správa stručný rozbor a krátke zhrnutie zistených poznatkov.

Dekrét číslo 16 z roku 1945 o trestaní nacistov a kolaborantov bol zrušený a nemože viesť k novým súdnym procesom. Rozsudky vynesené na jeho základe, vrátane tých v neprítomnosti, už nemožno vykonať, konštatuje dokument právnych expertov EK.

Čo sa týka tzv. zákona o amnestii (115/1946), komisia konštatuje, že nikdy nebol zamýšľaný ako celkové ospravedlnenie viny za ukrutnosti spáchané na Nemcoch a Maďaroch, hoci na to mohol byť použitý. Žiadnym spôsobom však dnes Českej repblike nebráni stíhať a trestať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Dekréty, na základe ktorých dochádzalo ku konfiškácii majetku (5/1945, 12/1945, 108/1945) vyčerpali svoj účel v roku 1945. Ďalšie vyvlastňovanie na ich základe dnes už nie je možné, uviedla komisia. Reštitučné zákony zo začiatku 90. rokov boli podľa EK zamýšľané ako náprava škôd z obdobia komunizmu (1948-89), pričom toto ohraničenie podľa expertov nepredstavuje problém. Komplikácie však spôsobuje skutočnosť, že toto časové ohraničenie nie je absolútne. Skutočnosť, že zákony zo začiatku 90. rokov otvorili niektoré možnosti reštitúcií majetku zhabaného na základe Benešových dekrétov, neznamená, že dekréty sa dnes opäť uplatňujú.

Podmienka českého štátneho občianstva vyplývajúca z týchto reštitučných zákonov by bola v rozpore s nediskriminačnými požiadavkami Zmluvy o EÚ, ak by už ČR bola členom únie. Dnes však už nie je možné predkladať nové žiadosti o vrátanenie majetku a od vstupu bude ČR plne platiť legislatíva o rovnosti práv všetkých občanov EÚ. ČR preto nemusí meniť reštitučnú legislatívu zo začiatku 90. rokov, znie názor komisie.

Správu, ktorá je výsledkom dohody medzi komisárom EÚ pre rozšírenie Günterom Verheugenom a vtedajším českým premiérom Milošom Zemanom z apríla tohto roka, dostala tento týždeň česká vláda a Európsky parlament. Dnes by ju mala komisia oficiálne zverejniť.

Dokument vypracovali experti Generálneho riaditeľstva EK pre rozšírenie v spolupráci s právnym oddelením EK a českou stranou. Jeho názov síce znie Československé prezidentské dekréty vo svetle acquis communautaire, ale samotný text sa ani raz nezmieňuje o Slovensku a jeho právnom systéme.

Rasmussen: Írske "nie" by malo nepredvídateľné dôsledky pre rozšírenie EÚ

Viedeň 18. októbra (TASR) - Odmietnutie Zmluvy z Nice írskymi občanmi vo víkendovom referende by malo nepredvídateľné dôsledky pre rozšírenie Európskej únie a vytvorilo by situáciu, ktorá ešte nikdy nenastala. Úradujúci predseda Európskej rady, dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen to dnes vyhlásil vo Viedni, ktorú navštívil v rámci okružnej cesty po európskych metropolách pred nadchádzajúcim summitom EÚ v Bruseli.

Jednou z tém tejto vrcholnej schôdzky bude posúdenie odporúčania Európskej komisie prijať za plnoprávnych členov EÚ 10 kandidátskych štátov, vrátane Slovenska.

Predseda dánskej vlády na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom potvrdil, že osobne dúfa v pozitívne rozhodnutie Írov, a to bez toho, aby chcel zasahovať do ich suverenity. Absencia ratifikácie Zmluvy z Nice by však zrejme pripravila množstvo problémov, dodal.

Rasmussen poprel, že by podliehal nervozite zo skutočnosti, že Holandsko a Rakúsko nebudú mať v čase decembrového kodanského summitu EÚ, na ktorom by sa malo definitívne rozhodnúť o rozšírení únie, ešte novú vládu. Poznamenal, že premiér odstupujúceho holandského kabinetu Jan Peter Balkenende ho v štvrtkovom telefonickom rozhovore ubezpečil o pripravenosti jeho krajiny prispieť k dodržaniu harmonogramu rozširovania. Prítomný rakúsky kancelár doplnil, že aj jeho krajina bude mať kedykoľvek funkčnú vládu.

Dánsky premiér priznal, že hlavnou témou bruselskej vrcholnej schôdzky v dňoch 24.-25. októbra bude financovanie rozšírenia únie. Je však optimistom v súvislosti s dodržaním harmonogramu integračného procesu, ktorý by nemali zatieniť čiastkové otázky.

Hosťa z Kodane očakávali v popoludňajších hodinách v Berlíne a následne v holandskom Haagu.

Podľa Dunajskej charty bolo odklonenie Dunaja ekologickou agresiou

Budapešť 18. októbra (TASR) - Desaťročné odvedenie vôd Dunaja z pôvodného koryta je výsledkom ekologickej agresie, Maďarsko nemôže prijať túto bezprávnu situáciu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes v Budapešti zverejnila maďarská Dunajská charta.

Odklonenie rieky spôsobuje nenapraviteľné škody živého sveta Malého žitného ostrova a Žitného ostrova. Vplyvom vzdutej masy vody ako aj vplyvom minimálneho množstva vody pusteného do pôvodného koryta Dunaja sa môže zničiť najväčšia zásobáreň pitnej vody tohto územia.

Vo vyhlásení charta odsúdila aj ten maďarský plán, podľa ktorého by riešili dopĺňanie vody vo vysychajúcich dunajských ramenách vytvorením zákrut rieky. Tento návrh by podľa Dunajskej charty ďalej oslabil rokovacie pozície Maďarska.

Po zrušení funkcie vládneho dunajského splnomocnenca sa v maďarskom kabinete otázkou Dunaja v súčasnosti nikto nezaoberá. Vláda avizovala, že predloží návrh na zriadenie medzirezortnej komisie, ktorá bude otázku rokovaní so Slovenskom riešiť. Premiér Péter Medgyessy v tejto súvislosti vyhlásil, že takýto návrh vláda bude prerokúvať najskôr po uskutočnení komunálnych volieb a po prijatí štátneho rozpočtu.

V dňoch 24. a 25. októbra 1992 Slovensko pri Čunove v rámci variantu C prehradilo a odklonilo Dunaj, ktorý sa vracia do pôvodného koryta až pri Sape.

Ruská diplomacia je naďalej proti rozšíreniu NATO

Moskva 18. októbra (TASR) Rusko naďalej zostáva odporcom rozšírenia Severoatlantickej aliancie o nových členov. Moskva zastáva názor, že mechanické rozšírenie NATO nie je adekvátnou odpoveďou na nové bezpečnostné hrozby. V ruskej metropole to dnes vyhlásil minister zahraničných vecí Ruskej federácie Igor Ivanov.

"Postoj Ruska sa v tejto otázke nemení. Medzinárodné spoločenstvo teraz čelí iným hrozbám, než existovali v dobe vzniku Severoatlantickej aliancie," mieni šéf ruskej diplomacie.

Rusko znepokojuje predovšetkým skutočnosť, že ašpirantmi na prijatie do NATO sú aj tri pobaltské štáty. Práve tejto problematike bola venovaná medzinárodná konferencia v ruskom meste Pskov. Účastníkmi stretnutia boli ruskí zákonodarcovia, predstavitelia ruského ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany a predstavitelia informačného strediska NATO v Moskve.

Ústami ministra obrany Sergeja Ivanova sa dnes Rusko vyslovilo za to, aby baltské štáty v prípade prizvania do NATO podpísali zmluvu obmedzujúcu počet konvenčných zbraní v Európe, ktorej signatármi Estónsko, Litva a Lotyšsko doteraz nie sú. Ivanov vyhlásil, že aj v štruktúrach NATO vnímajú túto situáciu ako absurdnú a dodal, že tento problém treba vyriešiť v záujme zachovania bezpečnosti v Európe.

Zmluva o znížení počtu konvenčných zbraní v Európe bola však podpísaná v čase, keď pobaltské štáty neboli nezávislé, ale boli súčasťou ZSSR. Aby sa k nej mohli pridať, museli by najprv signatárske štáty prerokovať a ratifikovať v roku 1999 pozmenený text zmluvy.

Podľa Michaila Margelova, predsedu zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie, Moskva odmieta mechanické rozširovanie aliancie, ktoré vychádza z duchu bezpečnostného systému obdobia studenej vojny. "Rozšírenie NATO na východ to je extenzívna cesta rozvoja bezpečnosti," vyhlásil Margelov. "Na konferencii som nedostal jasnú odpoveď na otázku, ako sa zvýši moja osobná bezpečnosť v dôsledku rozšírenia NATO na východ," dodal.

Európsky parlament chce od Slovenska antidiskriminačný zákon

Brusel 20. októbra (TASR) - Európsky parlament odporúča Slovensku, aby prijalo antidiskriminačný zákon, ktorý by pomohol vyriešiť zložitú situáciu Rómov. Vyplýva to z návrhu rezolúcie o rozšírení, ktorú v pondelok v Štrasburgu prvýkrát prerokuje zahraničný výbor EP.

Slovenská časť rezolúcie, ktorej autorom je holandský socialista Jan Marinus Wiersma, pripomína "novej slovenskej vláde, že naďalej existuje istá priepasť medzi formuláciou politiky a jej realizáciou v teréne".

Návrh preto od Slovenska žiada "politický záväzok pred koncom prístupových rokovaní s EÚ, ktorý vyjasní, ako SR plánuje vyriešiť problémy Rómov pred koncom tohto desaťročia".

V piatich odsekoch venovaných v návrhu rezolúcie Slovensku parlament ďalej vyzýva SR, aby zintenzívnila úsilie pri budovaní administratívnych štruktúr a kapacít v oblasti regionálnej politiky, ktoré budú zodpovedné za čerpanie peňazí zo štrukturálnych a kohéznych fondov po vstupe do únie.

Podobne musí Slovensko venovať zvýšenú pozornosť posilňovaniu kapacít v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, uvádza sa v slovenskej časti návrhu rezolúcie. Ten obsahuje všeobecnú časť o rozšírení a krátke hodnotenia všetkých 13 kandidátskych krajín.

Všeobecná časť pripomína kandidátom, že najvyššou prioritou musí byť boj proti korupcii a prehľadné verejné financie. Najväčším problémom ostávajú podľa EP administratívne a súdne kapacity.

Návrh všetkým kandidátom pripomína, že musia pokračovať v reformách vo všetkých oblastiach aj po ukončení rokovaní a po samotnom vstupe do EÚ. Víta odhodlanie Európskej komisie monitorovať pokrok kandidátov do vstupu i po ňom.

Poslanci berú na vedomie komisiou navrhovaný ochranný mechanizmus pre prípad narušenia vnútorného trhu únie po rozšírení. V politickej oblasti by navrhovaná ochranná klauzula mala byť vyjadrená s najvyššou obozretnosťou a mala by sa použiť len v prípade, ak sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti riešenia dočasných problémov.

Návrh rezolúcie očakáva od členských i kandidátskych krajín v záverečnej etape prístupových rokovaní potrebnú pružnosť najmä v oblasti poľnohospodárstva a zdôrazňuje princíp solidarity medzi členskými štátmi EÚ. Finančné dôsledky rozšírenia musia byť rovnomerne rozložené medzi súčasné členské štáty, zdôrazňuje text.

Návrhom sa bude v pondelok v Štrasburgu prvýkrát zaoberať zahraničný výbor EP. Poslanci potom dostanú možnosť podávať k textu pozmeňovacie návrhy a plénum europarlamentu by malo rezolúciu o rozšírení definitívne schváliť na zasadnutí od 18. do 21. novembra 2002.

V komunálnych voľbách v Maďarsku volili aj Slováci

Budapešť 20. októbra (TASR) - Svojich zástupcov do menšinových samospráv dnes v rámci komunálnych volieb v Maďarsku volili aj príslušníci 13 registrovaných národnostných menšín, medzi nimi aj Slováci. K urnám chodili aj v obci s najväčšou koncentráciou Slovákov v Maďarsku, v Mlynkách (Pilisszentkereszt).

Starostom obce s 2100 obyvateľmi, ktorá leží severozápadne od Budapešti, je Slovák Josef Havelka. Už tretíkrát kandiduje na post starostu, zároveň sa uchádza aj o miesto poslanca v menšinovej samospráve.

V rozhovore pre TASR Havelka povedal, že k slovenskej národnosti sa prihlásilo v ostatnom sčítaní osôb 55 percent obyvateľstva obce. Z deviatich kandidátov zvolia do miestnej menšinovej samosprávy päť Slovákov. Starosta predpokladá, že do Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktorej zástupcov budú voliť vo februári, sa dostanú traja Mlynčania.

Proti Havelkovi stoja dvaja kandidáti na kreslo starostu, ktorí ale nie sú rodáci z tejto obce. Jeden z nich je od Szombathelyu a nie je Slovák, hoci sa už slovenčine priučil. Druhý kandidát má podľa starostu bližšie k nemeckej menšine, hoci aj on ovláda slovenčinu.

Samospráva sa stará o zachovanie kultúry a jazyka. Podľa Havelku v miestnej základnej škole vyučujú slovenčinu. "Cieľom obce je, aby ôsmak končiaci základnú školu vedel zložiť strednú, alebo aspoň základnú skúšku zo slovenského jazyka. V tom však máme ešte čo naprávať." Konštatoval starosta, podľa ktorého v Mlynkách funguje najlepší slovenský spevácky zbor v Maďarsku - Páví kruh.

Slováci prišli do Mlynkov v roku 1747 od Trnavy, 40 rokov po nich prišli Nemci. Starosta poznamenal, že sa tu stal v Európe ojedinelý prípad, keď jedna menšina asimilovala druhú, teda Slováci Nemcov. Nemecké mená však zostali.

V Mlynkách je iba minimálna nezamestnanosť, mladí z obce neodchádzajú. V obci si kupujú pozemky a začínajú stavať domy prisťahovalci z blízkej maďarskej metropoly. Starosta predpokladá, že do 20 rokov sa počet obyvateľov obce rozšíri na vyše 3000. Obec má kanalizáciu, plyn, vodovod, káblovú televíziu. Štvrtinu obyvateľov obce tvoria mladí a druhú štvrtinu starí. Ekonomicky činná je celá polovica Mlynkov. Mlynky uzatvorili družobnú zmluvu s Veľkými Ludincami v Levickom okrese.

Situáciu Slovákov v obci nevidí tak ružovo 43-ročný miestny podnikateľ, ktorý má slovenské korene, slovenské meno a chodil do slovenskej základnej školy v Budapešti. Pri sčítaní obyvateľstva sa hlásil k maďarskej národnosti.

Podľa jeho slov už mladí v obci nehovoria po slovensky. V škole sa síce musia učiť jazyk, ale to je také, ako keď sa v čase sovietskej okupácie museli učiť ruštinu. Povedal muž, podľa ktorého je problém aj s kvalitou výučby slovenčiny.

"Otázka zachovania Slovákov je otázkou výmeny jednej generácie. Potom už nebude záujem o zachovávanie jazyka a kultúry," dodal podnikateľ, podľa ktorého keď príde na Slovensko a ako maďarský občan začne hovoriť lámanou slovenčinou, považujú ho za slovenského Maďara a z toho má viacero negatívnych skúseností. V tom sú podľa neho korene toho, že iba málo v Maďarsku žijúcich Slovákov považuje Slovensko za svoju materskú krajinu.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  1. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake
  10. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 361
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 973
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 098
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 793
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 638
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 448
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 077
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 023
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 852
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 481

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.

Neprehliadnite tiež

Domov

Dobré ráno: Komiksy zničili Hollywood, už sa nič nenatočí

Veľkofilmy o superhrdinoch. Akoby sa už iné veľkofilmy ani nenakrúcali.

Domov

Sedel s mafiánmi, pozná sa s poslancom. Šéfa sekcie Carga minister podržal

Minister Árpád Érsek sa zastal sekčného šéfa Carga Fazekaša, ktorý sedel s mafiánmi. Známa je už aj identita posledného muža z fotografie.

Domov

Slovensko sa môže stať centrom európskeho liekového biznisu

Budovu pre liekovú agentúru u nás vybrali bez verejnej súťaže. Medzirezortná skupina za sídlo určila komplex patriaci J&T Real Estate.

Domov

Viskupiča nahradí v parlamente občianska aktivistka Natália Milanová

Rokovanie v pléne naplánované do konca roka Viskupič ešte absolvuje.