Do testovania PISA sa zapojilo 65 krajín. Pätnásťroční Slováci si pohoršili vo všetkých oblastiach.
BRATISLAVA. Slovenskí žiaci si pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach medzinárodnej štúdie PISA - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti.
Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD.
V matematickej gramotnosti sa naši žiaci zhoršili v priemere oproti predchádzajúcemu testovaniu o 15 bodov, v čitateľskej o 14 bodov a v prírodovednej o 19 bodov.
Značne u nás narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami vo všetkých troch sledovaných oblastiach.
Vyplýva to z výsledkov medzinárodného testovania PISA 2012, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo školstva a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.
Podrobnejšie informácie o výsledkoch štúdie je možné nájsť na stránke Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
Matematická gramotnosť Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti v roku 2012 výkon na úrovni 482 bodov a nachádza sa pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Naši žiaci dosiahli štatisticky významne nižší priemerný počet bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim rokom (2003, 2006 aj 2009).
Oproti roku 2009 si naši žiaci pohoršili v priemere o 15 bodov. Pre Slovensko to znamená pokles z priemeru na úroveň pod priemerom krajín OECD.
V testovaní 2012 sa naši žiaci v matematickej gramotnosti umiestnili na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. V medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín sme skončili na 31. až 39. mieste. Porovnateľný výkon s našou krajinou v matematickej gramotnosti dosiahli Nórsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Litva, Švédsko a Maďarsko.
Z krajín OECD dosiahlo v matematickej gramotnosti výrazne nižší výkon ako Slovensko len päť krajín - Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko. Vedomostná úroveň u nás poklesla na takmer všetkých typoch škôl. Oproti roku 2009 narástla riziková skupina žiakov, teda tých s najnižšou úrovňou vedomostí, a to na základných školách a na stredných odborných školách bez maturity.
Kým v roku 2003, keď bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 ich je už viac ako štvrtina (27,5 %).
"Alarmujúci je najmä pokles zastúpenia najúspešnejších žiakov v top vedomostnej úrovni na 8-ročných gymnáziách," konštatuje správa o výsledkoch PISA 2012.
Výsledky v matematike (os y) a výdavky na vzdelávanie (os x, v tis. dolárov, PPP). R² = 0.30. Zdroj: OECD.
20406080100120140160180380400420440460480500520540560580600JordanViet NamPeruThailandMalaysiaUruguayTurkeyColombiaTunisiaMexicoMontenegroBrazilChileBulgariaCroatiaLatviaLithuaniaHungaryShanghai-ChinaSlovak RepublicCzech RepublicEstoniaIsraelPolandKoreaPortugalNew ZealandCanadaGermanySpainFranceItalySingaporeFinlandJapanSloveniaIrelandIcelandNetherlandsSwedenBelgiumAustraliaUnited KingdomDenmarkcyprusUnited StatesAustriaNorwaySwitzerlandLuxembourg
Čitateľská gramotnosť Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín.
Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní s nami iba Čile a Mexiko.
Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov v čitateľskej gramotnosti ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie žiakov s najnižšou úrovňou vedomostí sa zvýšilo o 6 %.
Výsledkom je, že až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do rizikovej skupiny, čo znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie.
Prírodovedná gramotnosť V prírodovednej gramotnosti Slovensko dosiahlo 471 bodov a medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnilo na 28. až 31. mieste, v porovnaní so všetkými zúčastnenými krajinami sme skončili na 39. až 42. mieste.
Aj v prírodovednej gramotnosti sme skončili pod priemerom zúčastnených krajín OECD. To sa síce dialo už aj v predchádzajúcich cykloch PISA v rokoch 2006 a 2009, vlani však v testovaní naši pätnásťroční žiaci dosiahli ešte o 19 bodov nižší priemerný výsledok ako v roku 2009.
Z krajín OECD výrazne nižší výkon ako Slovensko v prírodovednej gramotnosti dosiahli iba Čile a Mexiko.
V roku 2012 sa v najnižšej - rizikovej - skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 % slovenských žiakov, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s rokom 2009.
Znížil sa aj percentuálny podiel žiakov v top skupine, ktorá zahŕňa najúspešnejších žiakov.
Čo je štúdia PISA Štúdia PISA sa vo svete uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch a poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov zúčastnených krajín v troch oblastiach - čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.
Jej cieľom nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov krajín.
Slovensko sa do štúdie zapája od roku 2003. Na testovaní sa u nás v apríli 2012 zúčastnila reprezentatívna vzorka 15-ročných žiakov, ktorých bolo viac ako 5 700 z 231 škôl - základných, štvorročných i osemročných gymnázií a stredných odborných škôl.
Testovanie sa vlani zameralo na matematickú gramotnosť, v ktorej sme sa oproti roku 2009 prepadli na úroveň pod priemerom krajín OECD.
Do štúdie PISA sa v roku 2012 zapojilo celkovo 65 krajín sveta, z toho 34 krajín OECD a 31 tzv. partnerských krajín. Celkovo na svete otestovali viac ako pol milióna žiakov.
Vyskúšajte sa aj vy:
Beata
Balogová
