BRATISLAVA. Platy ústavných činiteľov sa v roku 2014 zmrazia.
Vyplýva to z novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorú v utorok schválil parlament.
Platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a verejného ochrancu práv podľa návrhu zostanú na úrovni roka 2013.
So zmrazením súhlasili
Premiér Robert Fico po rokovaní kabinetu 6. novembra pripomenul, že takýto návrh sa prvý raz objavil v čase vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy počas jeho prvej vlády.
„Pravidelne každý rok mali ústavní činitelia zmrazené platy s výnimkou sudcov,“ dodal.
Tento rok sudcovia dobrovoľne súhlasili so zmrazením svojej valorizácie, ktorá sa použila na čiastočné vykrytie peňazí na platy justičnej administratívy.
Tentoraz by mali byť zmrazené platy všetkých ústavných činiteľov, sudcom a prokurátorom ostane 13. a 14. plat.
Štát rozhodnutím ušetrí takmer 8,2 milióna eur. S týmito zdrojmi sa počíta aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu.
Opozičné návrhy zamietli
Združenie sudcov Slovenska zmrazovanie platov sudcov nepodporuje.
"Treba začať tým, že platy sudcov sú jediným zdrojom ich príjmov. Sudcovia nemôžu ani podnikať, ani štrajkovať. A teda budú právnym postupom, právnym spôsobom uplatňovať svoje právo na valorizáciu. Združenie sudcov bude podporovať sudcov, pretože úloh a súdnych prípadov na súdoch pribúda a platy sudcov sú aj podľa ústavného súdu garanciou ich nezávislosti," uviedla prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska.
Vládny Smer zamietol všetky opozičné pozmeňujúce návrhy.
Poslanec za SaS Martin Poliačik neúspešne presadzoval, aby plat poslancov už nebol naviazaný na trojnásobok priemernej mzdy, keďže priemerná mzda paradoxne rastie aj v časoch ekonomickej krízy.
Plat poslanca navrhol zadefinovať v sume 1 961 eur, ktorý by sa každoročne valorizoval o infláciu.
Inflácia je zvyčajne nižšia ako rast priemernej mzdy. Poslanci dnes poberajú plat vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Priemerná mzda v druhom štvrťroku 2013 dosiahla 818 eur.
Igor Matovič (OĽaNO) navrhoval, aby platy politikov zostali zmrazené na úrovni roka 2011 až dovtedy, pokiaľ rozpočet verejnej správy nebude hospodáriť bez straty.
"Ak samotný štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia - politici, mali nárok na zvyšovanie platov," argumentoval Matovič.
Ak Európska komisia vydá rozhodnutie, že štát hospodáril s nulou, respektíve ziskom, platy politikov pôjdu hore. Ak rozpočet pôjde do mínusu, platy poslancov sa opäť vrátia na úroveň roka 2011.
Poslanec za KDH Július Brocka presadzoval, aby zákonodarcovia v súlade s pravidlom jeden mandát stačí mohli poberať len jeden príjem, aj keď vykonávajú viacero verejných funkcií naraz.
